Dva roky štvrtej vlády
Najväčším úspechom vládnej koalície je, že má aj po dvoch rokoch väčšinovú podporu v parlamente – 79 žetónov.
Prvé dva roky štvrtej vlády premiéra R. Fica boli väčšinou hodnotené viac negatívne ako pozitívne. Presnejšie, pozitívne ich hodnotili zväčša len samotní členovia vlády. Ťažko proti tomu namietať, keďže situácia nie je vôbec dobrá a vyhliadky na budúci rok predpovedajú, že bude ešte horšia. Napokon, dôsledky pocíti každý, lebo v krajine okrem vlády, parlamentu a inštitúcií, ktoré má vládna koalícia pod kontrolou, nefunguje takmer nič. A ani to, čo funguje, teda inštitúcie pod kontrolou vlády, nefunguje dobre.
Isto, nie všetko možno zvaliť na (ne)schopnosť vlády, keďže situácia je podobná v celej Európe, nehovoriac o zvyšku sveta, v mnohých krajinách je to na rozdiel od Slovenska buď zlé alebo veľmi zlé.
Najväčším úspechom vládnej koalície je, že má aj po dvoch rokoch väčšinovú podporu v parlamente – 79 žetónov. A skutočnosť, že jej nehrozí pád. Samozrejme, čo bude o rok, nevie nikto, ale momentálne je to tak. Kruciálna otázka preto znie, aká je voči súčasnej vláde alternatíva. Či vôbec existuje a ak áno, aká je jej akcieschopnosť a aké sú jej hlavné témy, lebo iba heslo, že chce vymeniť vládu, nestačí.
Čerstvú odpoveď ponúka dianie na poslednej parlamentnej schôdzi, na ktorej vládna koalícia schválila viacero dôležitých zákonov – z hľadiska vecného najmä rozpočet, z hľadiska politického napríklad zákon o hazarde. Pri oboch prišlo k zaujímavým udalostiam, ktoré však zostali zväčša nepovšimnuté. Hoci ich výpovedná hodnota vzhľadom na (ne)existenciu alternatívy voči vláde je značná.
Prípad rozpočet
Pri rokovaní parlamentu o návrhu zákona o štátnom rozpočte bol schválený návrh koaličného poslanca M. Saloňa v nasledovnom znení: „V mene troch poslaneckých klubov za strany SMER, HLAS a SNS navrhujem, aby sa dnes a zajtra (15. a 16. 10. 2025 – pozn. aut.) rokovalo aj po 20. hodine a to najviac do 24. hodiny. S tým, že ak sa rozprava o prerokovanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 skončí medzi 20. a 24. hodinou, o ďalších bodoch ministra financií sa začne rokovať až na ďalší deň od 9. hodiny.“
Prvý uvedený deň trvala rozprava o rozpočte do polnoci. Druhý deň sa však skončila pred 20. hodinou, a preto parlament v rámci schváleného citovaného návrhu pokračoval v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov. Na veľké prekvapenie mimovládnych poslancov. Vládne návrhy v danom čase prechádzali ako nôž maslom, keďže mimovládni poslanci neboli pripravení a vedeli zareagovať až pri návrhoch o školských zákonoch. Debatu o nich už dokázali natiahnuť aj na ďalší deň.
Kľúčové boli dva vstupy predsedajúceho schôdze krátko pred ukončením rozpravy o rozpočte. Prvý: Pán, pán poslanec Vančo ďalší do rozpravy, nie je. Pani poslankyňa Jurík tu nie je. Pán poslanec Hlina tu nie je, pán poslanec Danko nie je. Pán poslanec Majerský Milan tu nie je znova. Takže vypadáva definitívne z hry. Pán poslanec Janckulík tu nie je, pán poslanec Čaučík tiež tu nie je. Končí pani Bajo Holečková, poslankyňa nie je, končí. Pani poslankyňa Luščíková tu nie je, koniec. Pán poslanec Krátky tu nie a tu ste. Pardon som vás nečakal v tých radoch, nech sa páči.“. A druhý, o pár minút neskôr: „Ďalším vystupujúcim v rozprave by mala byť pani poslankyňa Števulová. Nie je v sále a keďže už raz prepadla, stráca možnosť vystúpiť. Ďalší pán poslanec Bužo. Tiež nie je v sále, platí rovnaké pravidlo, stráca možnosť vystúpiť. Pán poslanec Vančo. Tiež nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť. Pani poslankyňa Jurík stráca možnosť vystúpiť. Pán poslanec Hlina, nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť. Pán poslanec Tankó. Stráca možnosť vystúpiť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.“
Teda žiadne násilné ukončovanie či skracovanie rozpravy, ale nedisciplinovanosť mimovládnych poslancov, ktorí na rozdiel od vládnych poslancov neboli v práci.
Prípad hazard
