Ficova rukavica
„Nikam neodchádzame,“ zdupľoval v úvodnom príhovore snemu Smer-SD jeho predseda Robert Fico. Keďže po sneme spresnil, že sa to týka aj jeho osobne, možno to iba privítať. Áno, je to fajn.
Prirodzene, predseda strany v prejave naložil všetkým čo sa nich zmestilo. Prezidentovi, mimovládnym stranám aj politicky pracujúcim médiám. Ale jedna vec je rétorika – napokon každý z uvedených Robertovi Ficovi a jeho strane pri každej príležitosti rovnako nakladajú – a iná skutky.
Smer-SD nikam neodchádza a to znamená iba jedno – hodenie politickej rukavice do tváre ostatným politickým stranám. Výzvu na ďalší politický súboj, ktorý začína okamžite, tu a teraz. Roberta Fica v ňom netreba podceňovať, má veľa dôvodov na to, aby sa opäť vrátil na politické výslnie, presnejšie do funkcie premiéra. Aj po sneme zostáva stále silným hráčom, napokon, krátko pred ním vyhral naozaj dôležitý politický zápas o zostavenie novej vlády. Stačí si spomenúť ako sa tento zápas začal, skončil a aký je výsledok. Začal sa uvalením podmienok pre prezidenta v súvislosti s demisiou vlády R. Fica, ktoré A. Kiska prijal a vyhovel im. A skončil sa tak, že Smer-SD si aj napriek nevôli A. Kisku presadil do funkcie ministerky vnútra D. Sakovú, ktorá je dnes už aj členkou nového Predsedníctva strany.
Na základe uvedeného to možno povedať aj inak – nie prezident A. Kiska, ale Smer-SD previedol Slovensko politickou krízou. Dosiahol to, čo dosiahnuť chcel, kým prezident, mimovládne strany, organizácie, rôzne spolky či v politickom súboji otvorene angažované médiá nedosiahli nič z toho, čo dosiahnuť chceli. To je prostý fakt.
Isto:
