Hysterické aj historické II
Ústavný súd dal aj odpoveď na známu otázku, kto môže a má strážiť strážcov. Alebo, kto má byť brzdou voči svojvôli parlamentu.
Ďalší sen premiéra E. Hegera, ktorého vláde vyslovil parlament nedôveru, sa rozplynul. Hoci ešte v sobotu sebavedome tvrdil, že nevidí problém vo vyzbieraní 76 podpisov na podporu jeho vlády, v utorok sa potvrdilo, že realita je iná. Treba však uznať, že jeho reakcia bola bleskurýchla, keď oznámil, že okamžite začína viesť rokovania o termíne predčasných volieb. Je to však len ďalšia ilúzia, keďže od premiéra nezáleží už nič – takéto rokovania sú záležitosťou výlučne parlamentu, nie vlády. Na čom sa parlament uznesie, to je povinná vláda vykonať, naopak to jednoducho neplatí. Inými slovami, keď parlament schváli akýkoľvek termín volieb, vláda je povinná zabezpečiť, aby sa podľa vôle parlamentu vykonali.
Samozrejme, keď pozýva premiér, patrí sa prísť, ale je to strata času. Aj preto, lebo premiér je v tejto súvislosti aj po politickej línii veľmi slabým hráčom – nemá dôveru parlamentu, nemá za sebou žiadnu politickú stranu, jednoducho nemá žiadne žetóny, ktorými by mohol dianie v parlamente akokoľvek ovplyvniť. Znie to síce pekne, keď hovorí, že bude rokovať, ale situáciu aktuálne drží v rukách parlament, a nie vláda, ktorá už nemá pod kontrolou nič a v podstate je pod kontrolou hlavy štátu. Pri všetkej úcte k funkcii premiéra, zostáva stále dôležitejšie to, čo povie a urobí I. Matovič ako to, čo povie a urobí E. Heger.
V ovzduší hľadania termínu predčasných volieb – ktoré však tiež vôbec nemusia byť – sa uskutoční referendum. O tom, či je vôbec možné, aby sa predčasné voľby konali a to buď na základe vôle väčšiny v parlamente alebo opätovného referenda. Tak totiž znie skrátene otázka, na ktorú budú voliči v hlasovacích miestnostiach odpovedať.
Netreba vôbec pochybovať o tom, že ak referendum nebude platné, jedným z najčastejších straníckych hesiel poslancov vzápätí bude to, že ľudia predsa hlasovaním rozhodli, že predčasné voľby nechcú, a preto ani nebudú v parlamente za predčasné voľby hlasovať. Dnes síce hovoria, že referendum je zbytočné, ale po ňom sa budú na jeho výsledky odvolávať a navrávať, že odmietaním predčasných volieb iba plnia vôľu voličov. Ráno čihi, večer hota.
Aj preto je lepšie hysterické stranícke výzvy či už na účasť alebo neúčasť v referende ignorovať.
Napokon:
