Kaliňák? Vinný!
„Existuje dnes silný verejný záujem vedieť ak niekto, kto buduje svoju politickú kariéru na obviňovaní a vytváraní vlastnej osoby ako morálnej autority, či sa naozaj tento človek takto správa“.
Uvedeným citátom premiéra Roberta Fica považujem kauzu „Na Kaliňáka“ vyriešenú. Niet o čom, treba len „poriešiť“ technickú stránku jeho odchodu z funkcie. Verejnosť sa presvedčila, že člen vlády sa nespráva tak, ako sa správať má – ostatné je v rukách samotného aktéra alebo premiéra. Prvá možnosť je pritom lepším riešením – aj keď Robert Kaliňák už nemôže odstúpiť z funkcie ministra so cťou, môže sa tak aspoň tváriť. Aj s premiérom a zvyškom koalície.
Zopár istôt: je bez debaty, že osoba, ktorá porušila bankové tajomstvo musí byť v zmysle zákona potrestaná. To, čo urobila je neprípustné a neospravedlniteľné, tu nepomôže žiadny verejný záujem. Mimochodom, nemôže zostať pôsobiť ani ako asistent v parlamente – takéto osoby jednoducho nemôžu dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu. Vyjadrenie poslanca J. Rajtára (SaS), aby špeciálny prokurátor na výpoveď jeho asistenta „nazeral ako na akt vlastenectva,“ a ktorý sám jeho konanie vníma „ako konanie vo verejnom záujme,“ sú nenáležité a mylné. Vo verejnom záujme nikdy, ale naozaj nikdy nemôže byť porušovanie zákonov. Platí to, čo som napísal aj v prípade poškodzovania pomníkov a pamätných tabúľ: V demokracii je branie zákona do vlastných rúk potrebné odsúdiť, nie podporovať. Bez výnimky.
Neplatí ani výhovorka, že pri porušení zákona boli asistentovi vzorom politici – oni môžu a iní nesmú? – hoci je lákavá.
Rovnako je isté a bez debaty aj to, že R. Kaliňák je vinný. Roky rokúce píšem o tom, že prezumpcia neviny pre politikov neplatí a pri akomkoľvek podozrení zo zneužitia funkcie alebo porušenia zákona majú z nej odísť. Je úplne iná vec, či politik je alebo nie je za skutok aj trestne zodpovedný.
Médiá začínajú pripomínať niektoré pochybenia a kauzy ministra Kaliňáka. Aj denník Sme ich niekoľko oživil, ale tú hlavnú, keďže v nej o zlyhaní ministra Kaliňáka vydal rozsudok aj súd, zamlčal. Bola to táto:
