Mečiarova skrinka
Odhliadnuc od objektívnych príčin, pre ktoré by nebolo vôbec vhodné zrušiť Mečiarove amnestie, mám k tomu, samozrejme, aj rýdzo subjektívny dôvod. Ako hocikto iný. Vrátane politikov, ktorí veria, že tým oslovujú aspoň časť spoločnosti a že tá si ich iniciatívu zapamätá aspoň do najbližších volieb a ocení ju. Niet dôvodu to odsudzovať, ale považujem za poctivé to povedať.
Poctivo preto hovorím aj nasledovné – jednoducho nechcem, aby sa Lexa a spol. stali po rokoch úctyhodnými, nevinnými občanmi, ale aby radšej zostali amnestovaní.
Na potrestanie darebákov a zločincov nemalo Slovensko chuť ani páky už pred rokmi, napokon, aj dnes má iba na tých, ktorí buď stratili politické krytie, nemajú žiadne známosti alebo dostatok prostriedkov na presviedčanie. A keďže už z histórie poznáme obsah Pandorinej skrinky, nepovažujem za dobré otvárať ani Mečiarovu skrinku.
Popíšem preto scenár, s ktorým podporovatelia zrušenia amnestií zrejme vôbec nepočítajú, ale osobne ho považujem za reálny. Tu sú dôvody prečo: