Mičovského rittberger
Z ústavného hľadiska je vec viac ako jednoduchá a z hľadiska zdravého rozumu je najjednoduchšia.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka J. Mičovský je druhým členom vlády, ktorý dokázal stiahnuť vlastnú demisiu. Dôvody, pre ktoré sa tak rozhodol, nie sú dôležité, tým je skôr to, že ak zostane ministrom, nemôže zároveň zostať aj slušným dobrákom. Jedno vylučuje druhé.
Politicky sa však jeho kroku a postupu dá aj porozumieť. Nie je totiž prvým ministrom, ktorý demisiu hlave štátu odovzdal a potom si ju späť aj vzal. Prvým bol v tejto súvislosti minister M. Lajčák (Smer-SD), s ktorým takto spolupracoval prezident A. Kiska. Druhým v poradí sú minister Mičovský a prezidentka Z. Čaputová. Na jej stole už pritom leží už aj návrh na vymenovanie nového ministra pôdohospodárstva ktorý jej dodal premiér E. Heger.
Minister J. Mičovský tak do vlastnej hry zatiahol okrem prezidentky a premiéra aj ďalšiu osobu, ktorá už dala súhlas na vymenovanie do ministerskej funkcie. Faktom však zostáva, že takýto postup umožnila prezidentka Z. Čaputová, ktorá namiesto toho, aby o demisii rozhodla, oficiálne oznámila, že sa ňou bude zaoberať až potom, ako jej premiér doručí návrh na nového člena vlády. Takže teraz má k dispozícii už len zlé a horšie riešenie, pričom bude naozaj zaujímavé sledovať, aké stanovisko zaujme a ako sa rozhodne.
Z ústavného hľadiska je vec viac ako jednoduchá – ústava o možnosti stiahnuť demisiu mlčí a je aj zrejmé prečo – lebo demisiu možno aj neprijať, ale rozhodne nie stiahnuť. Z hľadiska zdravého rozumu je to ešte jednoduchšie – keď je demisia na ministrovom stole, rozhoduje o nej minister, a nie hlava štátu. Keď je na stole v paláci, rozhoduje o nej hlava štátu, a nie minister.
Tak či onak:
