Migy odleteli, pochybnosti zostali
Zákony hovoria zreteľne o tom, akí sme, o čo nám ide a tiež aká vládne v krajine morálka.
Podľa verejných informácií štyri lietadlá Mig29 už odleteli na Ukrajinu. Nevedno koľko z ďalších deviatich, ktoré vláda E. Hegera Ukrajine darovala, ešte odletí, isté sú len dve veci – prvou je, že prinajmenej tri z nich by mali odviezť, keďže im chýbajú motory. Druhou, že aj keď všetok darovaný materiál – vrátane odpaľovacích zariadení či protilietadlových rakiet – zo Slovenska odíde, pochybnosti o tom, či vláda E. Hegera bez dôvery parlamentu konala v súlade s Ústavou, zostávajú. Vyviezť sa totiž nedajú.
Po týždňoch vajatania sa vláda napokon rozhodla Ukrajine darovať vojenský materiál formou medzinárodnej zmluvy medzi SR a Ukrajinou. Netreba sa tak už navonok zaoberať tým, či v tejto súvislosti ide o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky, ktorú vláda po vyslovení nedôvery parlamentom nemôže a nesmie vykonávať. Inými slovami, je to jedno aj v prípade, že o zásadnú otázku ide, pretože vláda si vybrala inú cestu – uzatvorenie medzinárodnej dohody. A to robiť môže.
Otázne zostáva, o aký druh v prípade uvedenej dohody s Ukrajinou ide. Presnejšie, či na jej platnosť stačí iba súhlas vlády alebo je potrebný aj súhlas parlamentu. Opäť inak – v prípade darovania protivzdušného systému S-300 stačilo vláde schváliť iba uznesenie, nepotrebovala kvôli tomu schvaľovať jednorazovú medzinárodnú dohodu, keďže jej ešte parlament dôveroval. Čo sa však v minulom roku zmenilo, keď vláde E. Hegera parlament vyslovil nedôveru a dostala sa tak – okrem straty viacerých kompetencií – aj pod kontrolu prezidentky Z. Čaputovej, ktorá tak, prirodzene, nesie aj istú zodpovednosť za kroky a postupy vlády.
Kruciálne otázky sú najmä dve:
