Mikovčina na entú
Týmto odpovedám na všetky minulé aj budúce emaily s otázkou, čo si myslím o vyjadreniach V. Mečiara v RTVS.
Nemyslím si nič, nepočul som ho a ani nevidel. Jednoducho ma nezaujíma a považujem tak trochu za zvláštny vkus, keď niekoho ešte rozprávky V. Mečiara stále nejakým spôsobom lákajú. Možno z pocitu, že napokon povie ešte niečo rozumné, niečo nové, niečo objavné. Nepovie.
Samozrejme, to, že bude mať priestor v RTVS som vedel. Upútavka sa nedala prepočuť, keďže moderátor hlásal, že sa V. Mečiara opýta nielen na jeho amnestie, ale tiež na to, čo je spravodlivosť. Fakt skvelé. Obrazne povedané: akoby ste sa pýtali zlodeja, čo si myslí o zlodejoch. Alebo vraha, čo si myslí o vrahoch.
Správu TASR o posolstve V. Mečiara v RTVS som, prirodzene, čítal, takže predstavu o tom, aké bájky si V. Mečiar prichystal, mám. Ale tú som mal aj pred jeho vystúpením a po ňom sa nijako nezmenila.
Otázkou dňa nie je to, čo povie alebo povedal V. Mečiar na tému amnestií a spravodlivosti, ale to, prečo v RTVS dostal priestor, o ktorom môžu aj súčasní ústavní činitelia – napríklad poslanci parlamentu – iba snívať. Ale tiež aj ostatní bývalí premiéri. Napokon, aj Mikuláš Dzurinda mal čo dočinenia s Mečiarovými amnestiami. Dokonca mali jedno spoločné – aj Mečiarove aj Dzurindove zrušil definitívne Ústavný súd. Ale možno M. Dzurinda dostane rovnaký priestor v RTVS ako jeho predchodca vo funkcii tento týždeň, aby som zase telerozhlasu nekrivdil.
