Naložené
Platí, že kto sa nepýta, ani sa nič nedozvie.
Za predčasného Ježiška môže časť spoločnosti považovať dve tohtotýždňové rozhodnutia Ústavného súdu. Bez ohľadu na poradie, prvým je definitívne rozhodnutie o zákone o neziskových organizáciách, ktorý súd označil za nesúladný s Ústavou. Druhým je pozastavenie účinnosti zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto prípade má súd z nesúladu s Ústavou „iba“ podozrenie. Či sa naplní alebo nie – a hlavne kedy – sa totiž ešte iba uvidí. Lehotu na definitívne rozhodnutie súd nemá žiadnu.
Prirodzene, vládna koalícia a iná časť spoločnosti spokojní byť nemôžu a ani nie sú. V jednom aj druhom prípade však išlo o zásadné veci, ktoré mali aj potenciál nalomiť demokratické pravidlá a uvoľniť cestu k autokracii. Či sa ujde predčasný darček aj im, aktuálne rozhoduje prezident P. Pellegrini – tým, či podpíše alebo nepodpíše novelu Trestného zákona s viacerými prílepkami.
Aj obe čerstvé rozhodnutia Ústavného súdu ukazujú najmä to, že sa vôbec netreba obávať mu podávať žiadosti. Netýka sa to len súladu alebo nesúladu zákonov s Ústavou, ale aj ďalších otázok, napríklad aj oprávnených podozrení s jej manipuláciou. V prospech koaličnej väčšiny. Platí, že kto sa nepýta, ani sa nič nedozvie. Možno opakovane hovoriť o tom, ako väčšina v parlamente potláča práva menšiny vrátane jej jednotlivých poslancov, či o tom, že sa nemôžu domôcť nielen svojich práv, ale ani výkonu povinností, ktoré im ukladá Ústava. Pokiaľ nepožiadajú Ústavný súd o rozhodnutie, súd ani nerozhodne. Dodať možno už len to, že existuje iba preto a na to, aby ako súdny orgán ochrany ústavnosti rozhodoval a rozhodol. To ako rozhodne, je už iná vec.
Samozrejme:
