O očkovaní
To, čo je vskutku dôležité pre nasledujúce dni, je dobrovoľnosť očkovania: nie deklarovaná, ale skutočná.
Pod gesciou ministerstva zdravotníctva sa uskutočnili prvé očkovania proti Covid-19. Verejné, o ktorých je všeličo známe, ale tiež neverejné, o ktorých nie je známe nič alebo len veľmi málo.
Verejné predstavenia v súvislosti s očkovaním odohrali najmä v hlavnom meste politici. Deklarovaným úmyslom bolo ukázať verejnosti, že sa vakcíny neboja a že je, bude a zostane pravdepodobne hlavným nástrojom proti šíreniu vírusu. Nie jediným, ale hlavným, pričom stále treba mať na pamäti, že v tomto zápase ide v prvom rade o ochranu personálu nemocníc, aby tieto boli plne funkčné a mohli ľudí liečiť a uzdravovať.
Mimochodom, tak je nastavený aj vakcinačný plán, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva a ktorý je rozložený do štyroch vĺn: v prvej majú byť zaočkovaní zdravotníci, zamestnanci DSS a kritickej infraštruktúry. V druhej klienti DSS, pacienti 65+ a chronicky chorí. V tretej vlne má byť očkovaná populácia s vysokým rizikom šírenia ochorenia a vo štvrtej všeobecná populácia: obyvatelia s vekom nad 18 rokov.
Ministerstvo vo vakcinačnom pláne uvádza aj podrobnejšie opisy, koho a kedy sa vakcinácia má týkať. Napríklad, ktorých zdravotníckych pracovníkov, ktorých pacientov, kedy učiteľov a kedy bezdomovcov. V žiadnej kolónke však nemožno nájsť politikov, členov konzília, hlavného hygienika a radu ďalších osôb, ktoré dostali vakcínu medzi prvými.
Porušenie stanovených pravidiel či plánu politici unisono odmietajú ako papalášizmus a ospravedlňujú ho slovami, že chcú byť príkladom pre ostatných, aby sa očkovania nebáli. Že vakcíne dôverujú, že je potrebná na to, aby bol vírus zrazený na kolená a že sa ľudia naozaj nemajú čoho báť. Veľmi to síce nesedí:
