Panenka skákavá!
Aktuálny súboj medzi vládnymi a mimovládnymi stranami sa odohráva inde, ako je odvolávanie ministra vnútra.
Keď vy takto, my takto – aj tak by sa dalo ohodnotiť jednou vetou včerajšie dianie v parlamente pri rokovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra M. Š. Eštókovi. Vládna koalícia tak zrejme chcela ukázať silu znovunadobudnutia väčšiny v parlamente, ktorú krátko predtým nemala, keďže dva jej návrhy na skrátenie rozpravy parlament neschválil.
Prirodzene, na celú záležitosť sa možno pozrieť z dvoch uhlov pohľadu. Prvým je, že vládna koalícia môže tvrdiť, že rokovanie iba odsunula na najbližšiu schôdzu. Druhým, že mimovládne strany zase môžu tvrdiť, že rokovanie sa uskutoční až na budúci rok. A obidve strany pritom nebudú ani zavádzať či klamať. Je to jednoducho záležitosť politickej interpretácie.
Otázne je, čo bude ďalej. Mimovládne strany avizovali, že už dnes podajú do podateľne nový návrh na odvolanie ministra vnútra M. Š. Eštóka, pretože rokovať až o dva mesiace – to nie je interpretácia, ale fakt – o tom, čo je aktuálne v súčasnosti, nie je jednoducho vhodné. „Nebudeme čakať do februára. V stredu tie isté strany, ako sme boli dohodnutí, podávame návrh, aby do siedmich dní zvolali mimoriadnu schôdzu,“ oznámil poslanec František Majerský (KDH).“
Prirodzene, odvolávanie ministra vnútra je takpovediac povinnou jazdou mimovládnych strán, keď sú presvedčené, že má čosi na rováši. Aj tak však vzniká otázka, či je možné zvolať ďalšiu schôdzu s návrhom, o ktorom už schôdza otvorená bola. A ktorý je – moderne povedané – v procese. Samozrejme vyhnúť sa takémuto „nedorozumeniu“ možno tak, že pôvodný návrh mimovládne strany stiahnu, čím sa automaticky zruší aj februárový termín rokovania o návrhu. Teda pokiaľ nebude vládna koalícia trvať na tom, že hoci bol návrh stiahnutý, aj tak o ňom bude rokovať – je to síce nepredstaviteľné, ale kto si vedel ešte včera dopoludnia predstaviť, že o návrhu na odvolanie ministra vnútra bude parlament rokovať až o dva mesiace? Veď aj vládna koalícia – nastúpená v parlamente tiež s premiérom R. Ficom – najskôr žiadala rokovanie skrátiť, a nie odsunúť.
Aktuálny politický súboj medzi vládnymi a mimovládnymi stranami sa pritom odohráva úplne inde, ako je odvolávanie ministra vnútra. Mimovládne strany to však očividne nezaujíma. Podľa správ agentúry TASR totiž šéf ďalšieho hnutia I. Matovič „vyzval opozičných predstaviteľov, aby návrh na vyslovenie nedôvery Šutajovi Eštokovi podávali každý jeden týždeň“ a predseda najpočetnejšej mimovládnej strany M. Šimečka oznámil: „Považujem dnešný deň za začiatok konca. Ja mám pocit, ako pozorujem vládnu koalíciu, že skutočne melú z posledného.“ Panenka skákavá!
Zdá sa, že mimovládne strany nevedia, nechápu alebo nerozumejú základom politickej abecedy a pravidiel. Tomu, ako sa politika vôbec robí. A zdanie zrejme opäť neklame. Minister vnútra M. Š. Eštók je totiž z aktuálneho politického uhla pohľadu absolútne nepodstatný hráč – tým je celkom iný minister. Je nepochopiteľné, ako si ho vôbec predsedovia mimovládnych strán, ale ani ostatní účastníci politických hier, vrátane médií, nevšímajú. Hoci v nej hrá prím a nateraz vskutku niet z politického uhla pohľadu vhodnejšieho ašpiranta na odvolávanie, ako je minister životného prostredia T. Taraba. Traja nezaradení poslanci síce nemajú hlasy, na to, aby podali návrh na jeho odvolanie, ale môžu nimi prispieť, ak by sa o nedôvere k nemu hlasovalo. A potom – na rozdiel od hlasovania o M. Š. Eštókovi – už stačí iba nepozornosť či omyl dvoch poslancov a koalíciu by úder na solar mohol aj zabolieť. Tak to býva. Lenže na to, aby sa o T. Tarabovi hlasovalo, by musel najskôr niekto podať návrh a niekto tu zase nie je.
Je možné, že mimovládnym stranám sa R. Huliak a spol. bridia, lenže faktom je, že za mesiac urobili viac politickej práce ako mimovládne strany za rok. Samozrejme:
