Papier
Minister financií predstavil namiesto požadovaného Plánu obnovy iný materiál – Plán moderného a úspešného Slovenska. V istom zmysle pripomína niekdajší materiál Vízia SR do roku 2020 a tiež Vízia stratégie a rozvoja SR do roku 2030. Inými slovami, vízií je dosť, reálnych plánov na ich naplnenie málo.
Tí, ktorí čakali, že vláda príde s takým Plánom obnovy, aký pred pár mesiacmi aj sľubovala, sú zrejme sklamaní. Priznáva to aj minister financií, keď v predloženom dokumente píše: „To je na tomto dokumente unikátne: desiatky odborníkov z rôznych oblastí dali hlavy dokopy a vytvorili zásobník reforiem. Časť z nich bude pretavená do takzvaného Plánu obnovy, na ktorom dnes pracujeme v spolupráci s Európskou komisiou.“
Je preto celkom prirodzené, že dokument sa stal viac terčom kritiky a hany ako ocenenia chvály – minister E. Heger tak totiž oficiálne priznáva, že nepredkladá to, čo Európska komisia žiada, ale to, čo nikto nežiada. A v podstate ani nepotrebuje, hoci snívať je fajn.
Lenže ak chce Slovensko peniaze čerpať, bez Plánu obnovy to nepôjde. Čas na jeho odovzdanie sa pritom kráti a domnievať sa, že jeho odovzdaním sa všetko skončí a stačí čakať na peniaze, je mylné. Odovzdaním plánu Európskej komisii sa totiž všetko iba začne a nebude toho naozaj málo. Vyzuť sa z toho – ako to má premiér I. Matovič vo zvyku a rád – tak ľahko nebude dať.
Tak či onak, predložením celkom iného plánu ako Európska komisia vyžaduje a očakáva, je zlyhaním. Nikoho za to netreba hneď upaľovať – minister financií ani vláda jednoducho na viac nemajú a treba to brať ako fakt. Namieste je skôr im pomôcť a to nielen kritikou, ale aj prakticky – napokon, v konečnom dôsledku nejde o záležitosť vládnu, ale verejnú. V tom zmysle, že vláda vedená I. Matovičom raz určite odíde, ale ľudia tu zostanú.
Samozrejme, stále pritom platí už napísané:
