Pat, Mat a Pakt
Pakt a paktovanie
Skôr, ako tzv. o migračnom pakte rozhodne parlament hlasovaním, je dobré si pamätať aj pozície, ktoré jednotliví aktéri ďalšej straníckej roztržky zastávajú.
Kto doteraz ešte nečítal Globálny pakt o migrácii, už ho čítať ani nemusí. Slovenská debata je už o úplne niečom inom aj preto, lebo má o ňom parlament na nasledujúcej schôdzi na návrh koaličnej SNS aj hlasovať – či ho vláda má alebo nemá podpísať.
Stranícke hry sú rozohrané takpovediac na všetkých frontoch. V parlamente v tejto súvislosti vzniká koalícia Smer-SD, SNS, SaS, Sme rodina-Boris Kollár, Kotleba-ĽSNS. Či sa pridá aj OĽaNO ešte nie je isté, iba pravdepodobné. Most-Híd zatiaľ stojí na opačnej strane s tým, že nepovažuje za potrebné o pakte v parlamente hlasovať.
Na búrku v pohári vody to donedávna pritom ešte vôbec nevyzeralo. Politické strany nehovorili nič o rodiacom sa pakte a tiež nahlas neprotestovali proti tomu, keď ho podporila Európska únia, teda aj Slovensko.
Lenže vládne strany – s výnimkou Mosta-Híd – sa zľakli vládnutia potom, ako sa pakt stal predmetom straníckej kritiky niektorých iných strán. Zbadali, že ide o tému, na ktorej sa až priľahko získavajú – aj strácajú – politické body, teda aj podpora voličov. Nereagovali argumentmi ani vysvetľovaním, ale radšej sa ku kritike pridali. Je to ľahšie.
Šancu, vrátane osobnej, vycítil aj predseda Smeru-SD a vyhlásil, že pakt je pre jeho stranu neakceptovateľný. Minister Lajčák reagoval konštatovaním, že vyjadrenie predsedu strany Smer-SD je v súlade s pozíciou ministerstva zahraničných vecí. Hoci v rovnaký deň – po stretnutí so šéfkou diplomacie EÚ Mogheriniovou – argumentoval výlučne v prospech paktu s tým, že všetky pripomienky Slovenska, aj EÚ, v ňom boli zohľadnené.
Iné si však myslí aj premiér Pellegrini:
