Po referende, ktoré nebolo
Bezmála 600 tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, obnažilo politikov a ich strany.
Pred pár storočiami platilo, že „parlament môže všetko, okrem premeny muža na ženu a ženy na muža“. Dnes to už neplatí, premeny pohlavia sú umožnené a zostáva tak platiť, že ústavodarca môže všetko.
Po rozhodnutí ústavného súdu, ktorý svojvoľne doplnil ústavu – „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet“ – o zákaz referenda o predčasných voľbách, sa vyrojilo viacero nápadov ako jeho rozhodnutie buď prelomiť alebo ho – naopak – podporiť.
Predseda Sme rodina B. Kollár v prvej reakcii napríklad vyhlásil, že návrh na novelu ústavy, ktorá by referendum o predčasných voľbách umožnila – v zmysle rozhodnutia ústavného súdu – predloží na najbližšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začína v piatok. Po námietkach zo strany odporcov takéhoto referenda ustúpil a necháva uvedené referendum ľudovo povedané „vyhniť“. Iných tém je predsa viac ako dosť, tou najväčšou je zrejme septembrová návšteva pápeža.
Námietky odporcov referenda z radov poslancov sa týkali najmä troch vecí:
