Politické počty
Počty súvisiace so spájaním strán pripomínajú viac počty kupecké, ako politické.
Jednou z hlavných tém až do odovzdania kandidátnych listín do parlamentných volieb bude spájanie sa strán rôznymi formami. Viditeľné je to už dnes, do takejto práce sa napríklad pustil A. Danko a jeho SNS, ktorý už oznámil, že sa dohodol so stranou Život, pričom hľadá či uvažuje aj o ďalších stranách. Aktuálne pribudol P. Pellegrini a jeho Hlas-SD, ktorý uzatvoril dohodu so stranou Dobrá voľba a Umiernení (tak je strana oficiálne vedená v registri). A nie je to zrejme zďaleka koniec, keďže politických strán, ktoré by radi prekročili parlamentný prah, je veľa, ale úspešných bude isto menej ako kandidujúcich. Aspoň podľa trendov z predvolebných výsledkov výskumov verejnej mienky. Pokusom zvrátiť to má byť práve spájanie sa strán tak, aby sa ich možnosti vstúpiť po voľbách do parlamentu zvýšili.
Politické počty možno v tejto súvislosti rozdeliť na jednoduché a zložité. Jednoduché sú tie v parlamente – kto má väčšinu, ten vládne; kto je v menšine, nevládne a keď sa väčšina z parlamentu vytratí a nahradí ju väčšina tekutá, každý už vie, že je zle. Inými slovami, na vládnutie treba podporu najmenej 76 poslancov, rovnaký počet je potrebný na uznášanie sa parlamentu, pričom na schválenie zákona následne stačí súhlas najmenej 39 poslancov. Na schválenie ústavných zákonov a niektorých iných noriem je zase potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Opäť inak – nie je to žiadna veda, politické počty sú zrozumiteľné a jednoznačné.
Iné sú však počty predvolebné:
