Politické prieky
Ako výhovorka to môže byť aj skvelé, ako argument to však neobstojí.
Podpísanie zákona o podmienkach výkonu volebného práva prezidentkou Z. Čaputovou takpovediac v zrýchlenom konaní, je zaujímavé nielen vecným obsahom, ale tiež politickým rozsahom. Iba pre úplnosť – zákon schválil parlament vo štvrtok, hlava štátu ho podpísala v piatok a v sobotu už bol publikovaný v Zbierke zákonov. Skvelé, keďže to poukazuje na príkladnú spoluprácu viacerých inštitúcií a zároveň potvrdzuje známe – kde je vôľa, tam je cesta.
A vôle bolo v tomto prípade na rozdávanie. Habadej. Akurát nie celkom vydarenej, keďže parlament schválil zákon v takom znení, v akom ho schváliť vôbec nechcel. Nepodarok. Môžu za to najmä všetci hlavní protagonisti: navrhovateľ – poslanec E. Kočiš – ktorý voči zmätočnému hlasovaniu neprotestoval vtedy, keď protestovať mohol a mal. Spravodajkyňa – poslankyňa M. Brisudová – ktorá hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch navrhovala nielen zmätočným, ale tiež špecifickým spôsobom: tak jej to vraj právnici parlamentu povedali. A, samozrejme, predseda parlamentu B. Kollár, ktorý hlasovanie viedol. Jednoducho kino, ako býva v parlamente zvykom na konci volebného obdobia.
A to ešte nie je všetko. Zákon okamžite letel do prezidentského paláca aj s odkazom, aby ho hlava štátu parlamentu vrátila a parlament mohol vlastnú chybu napraviť. Prezidentka Z. Čaputová však bola nemilosrdná a zákon obratom, teda ihneď po jeho doručení podpísala. Tento legislatívny skvost tak nastúpil už na nezadržateľnú cestu k nadobudnutiu účinnosti.
Je nepochybné a nespochybniteľné, že hlava štátu má právo zákon podpísať, ale aj právo vrátiť ho parlamentu na opätovné prerokovanie. Žiadna veda. Prezidentka Z. Čaputová rozhodla tak ako rozhodla, problém je len v tom, že pritom vedela, že zákon je nezrozumiteľný, zmätočný, nevykonateľný a teda pre právny poriadok v krajine škodlivý.
Prekvapujúce tak bolo, je a zostane iba oficiálne vyhlásenie hlavy štátu, ktorá podľa TA SR uviedla, že „opravou pochybenia parlamentu prezidentským vetom, by prezidentka prekročila ústavou daný priestor pre dôvody a spôsob vetovania zákonov, pretože by si privlastnila zákonodarnú iniciatívu, ktorou nedisponuje“.
Ako výhovorka to môže byť aj skvelé, ako argument to však neobstojí.
Primárne:
