Pozor, ide spravodlivosť!
Všeobecná eufória, radosť a potešenie nad rozhodnutím Ústavného súdu o súlade uznesenia parlamentu s Ústavou vo veci tzv. Mečiarových amnestií, je viac ako iba zvláštna. Rozhodnutie súdu – okrem potvrdenia uznesenia NR SR – totiž prakticky znamená dve veci: prvou je, že Ivan Lexa, Gustáv Krajči a spol. už nie sú amnestovaní, ale nevinní. Druhou, že Michal Kováč zneužil právomoci prezidenta, uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným a postupoval svojvoľne, čím porušil Ústavu SR.
Takémuto hodnoteniu sa prezident Michal Kováč vyhýbal celé funkčné obdobie. Zakladal si na tom, že postupoval v súlade s Ústavou, verejným záujmom a konal iba tak, ako konať mohol. Dnes je už známe, že to nie je pravda, že to bolo inak, že o tom rozhodol Ústavný súd a je to čierne na bielom. Michal Kováč sa správal rovnako ako Vladimír Mečiar, taký je jeden z prvých dôsledkov zrušenia amnestií. Spravodlivosť po slovensky začala mlieť.
Ako vraví Béla Bugár a jeho partia – dočkali sme sa.
