Premrhaná príležitosť
Prezident Andrej Kiska už verejne oznámil, že bude akceptovať návrh premiéra Pellegriniho a do funkcie ministerky vnútra vymenuje Denisu Sakovú. Hoci s jej nomináciou nie je spokojný. „Vláda ani touto nomináciou nedokázala vyslať presvedčivý signál, že so snahou zabojovať o dôveru verejnosti to myslí vážne. Ťažká úloha, za ktorú je vláda pána Pellegriniho plne zodpovedná – upokojiť situáciu a vrátiť dôveru ľudí v štát – sa stáva teraz ešte ťažšou. Zmeny zákonov nebudú stačiť. Ľudia čakajú jasný signál, ktorý by ukazoval ochotu zmeniť štýl vládnutia. Aktuálnu nomináciu na ministerku vnútra za takýto signál nepovažujem,“ vyhlásil prezident Andrej Kiska.
Sú to pekné slová, ale z nesprávnych úst. Záleží totiž iba od prezidenta, či D. Sakovú inštaluje do ministerského kresla alebo nie. Bez vymenovania prezidentom sa ministerkou jednoducho nemôže stať. Napokon, za upokojenie situácie a návrat dôvery ľudí nie je zďaleka zodpovedná iba vláda, ale aj všetky ďalšie zložky štátnej moci. Vrátane hlavy štátu Andreja Kisku.
Prezident hovorí, že „nemá právomoc nevymenovať člena vlády.“ Ak takto formuluje vetu, znamená to, že podľa neho má povinnosť návrhu premiéra vyhovieť a nemôže ho odmietnuť. Inými slovami, že Ústava ho núti a má povinnosť návrhu premiéra vyhovieť. Čo je síce v úplnom súlade s názorom Smeru-SD, ktorý pani Sakovú do funkcie nominoval, ale nie aj s Ústavou. To je známe už čias, kedy pán prezident Michal Kováč odmietol návrh premiéra Mečiara na posadenie I. Lexu do ministerského kresla. A tak to stále aj platí.
Pán prezident Michal Kováč totiž našiel odvahu vzoprieť sa vtedajšiemu premiérovi:
