Prezident a premiér
Prejav Roberta Fica na zhromaždení pri príležitosti výročia vypálenia obcí Kľak a Ostrý Grúň zožal vo všeobecnosti pochvaly a obdiv. V poriadku, proti gustu žiadny dišputát. Aj tak však mal prejav očividne jednu zásadnú chybu a síce, že ho predniesol práve premiér.
Samozrejme, že prejav možno hodnotiť z viacerých uhlov pohľadu. Z každého však vytŕča to hlavné – Robert Fico sa nevedno z akých dôvodov obával pomenovať tých, pred ktorými ostatných varoval. Napríklad keď povedal: „Niektorí hovoria, že na Slovensku sa nám plazí fašizmus. On sa neplazí, on tu je. Máme ho zastúpený v Národnej rade SR a stačí, ak sa pozrieme na vyjadrenia týchto ľudí. On sa neplazí, on tu je. V zelených tričkách chodí po vlakoch a hovorí o nejakom poriadku a pritom len šíri ideológiu, v mene ktorej sa tu 21. januára 1945 vraždilo.“
Prirodzene, každý, kto sa zaujíma o veci verejné vie, o kom je reč a koho tým Robert Fico myslel. Otázka však znie, prečo sa konkrétnu osobu a stranu bojí premiér pomenovať a identifikovať? Ak sa toho bojí premiér, nemali by sa báť všetci? A v čí prospech takéto náznaky, opatrnosť alebo alibizmus bude na konci dňa?
