Prvý
Rečnícka otázka znie, či značka PP, ktorou sa prezident hrdil a hrdí, v skutočnosti neznamená Pomýlený Prezident.
Hodnotiť prvý novoročný prejav hlavy štátu býva vždy ošemetné, keďže ho ešte niet s čím porovnať. S prejavmi doterajších hláv štátu sa to nepatrí, keďže každý z nich mal iný štýl, iné ciele a prednášal ich v iných podmienkach. A keďže očakávania má každý iné, nedá sa ani zovšeobecňovať, iba tak ako obvykle: niekomu sa prejav mohol páčiť, iný mohol byť z neho zhrozený. Niekomu môže byť ľahostajný a ďalší si ho ani nevypočul.
Prvý novoročný prejav nakoncipoval prezident P. Pellegrini tak, aby oslovil všetkých – občanov, vládu aj parlamentné politické strany. A tiež prezidentský úrad, keď vyhlásil: „Prezidentský palác nebude v roku 2025 ani pobočkou úradu vlády, ale ani politickým centrom odporu voči nej. Bude vždy miestom, kde sa hľadá dlhodobá vízia pre Slovensko a kde sa otvárajú zásadné otázky našej budúcnosti.“ Na prvé počutie to znie pekne, na druhé ako alibizmus a na tretie ako nesplniteľná úloha – v paláci síce možno hľadať dlhodobú víziu, ba dokonca ju v ňom možno aj nájsť, ale do života ju bude musieť uviesť niekto celkom iný ako hlava štátu. Navyše – a to treba mať stále na pamäti, lebo je to naozaj dôležité – hovoril to nielen prezident, ale aj čestný predseda vládnej koaličnej strany s viacerými straníckymi právomocami. A z toho uhla pohľadu sa už veci aj prejav javia trochu inak.
V podstate však možno konštatovať, že v prvom novoročnom prejave k občanom hovoril prezident P. Pellegrini po prvé hlavne o svojich zážitkoch za pár mesiacov v úrade. Čo zažil, videl a počul. A po druhé, že dokázal naukladať písmenká do slov a slová do viet tak, aby nikomu neublížil a každého podporil. Čo vonkoncom nie je zlá taktika, keďže tým – ľudovo povedané – vypálil rybník mimovládnym stranám, ktoré jeho prejav isto veľmi kritizovať nebudú, ak nechcú vyznieť smiešne a zádrapčivo. Najhoršie je tak vlastne to, že už o pár dní nebude vedieť nikto – alebo len málokto – o čom vlastne v novoročnom prejave hovoril a čo tým chcel aj povedať. Nebude však výnimkou, také niečo sa totiž darilo každej doterajšej hlave štátu v novodobej histórii.
Je prirodzené, že novoročný prejav má byť inak koncipovaný ako napríklad Správa o stave republiky a to sa prezidentovi P. Pellegrinimu aj podarilo. Mimochodom, presvedčiť sa o tom, ako vlastné slová myslí vážne, sa budeme môcť už o pár dní, keď bude udeľovať štátne vyznamenania. To už napovie veľa o tom, ako Slovensko vidí v praxi, a nie na papieri.
K poznámke pod čiarou patrí, že prezident P. Pellegrini nespomenul ani slovkom, že je štátny sviatok, že je výročie vzniku Slovenskej republiky. Možno zabudol, možno nechcel, ale namieste sú dve základné rečnícke otázky: prvou je, že kto iný, ako hlava štátu by to raz za rok mala občanom pripomínať alebo aspoň v prejave spomenúť. A druhou, že či značka PP, ktorou sa prezident hrdil a hrdí, v skutočnosti neznamená Pomýlený Prezident. Ale to sa ukáže až do roka a do dňa od jeho nástupu do funkcie.
