Bolo by fajn, keby prezident P. Pellegrini prezradil svoje tajomstvo aj ostatným občanom.
Ako dlhoročný straník vníma P. Pellegrini politiku iba ako mocenský nástroj, a nie tým, čím v skutočnosti je.
Je načase prelomiť rozhodnutie Ústavného súdu pod vedením J. Mazáka. Ústavným súdom.
Takto sa s prezidentom, ktorý má mandát od ľudí, a nie poslancov, zaobchádzať nemôže a nesmie.
Prezident nekoná a tak možno konštatovať, že týmto nekonaním porušuje Ústavu.
Povedzte mi Kefalín, čo si vy predstavujete pod slovom vyváženosť?
O vystúpenie z EÚ a NATO už nikto nehrá – buduje sa nová architektúra oboch inštitúcií a hrá sa o to, kto v nej bude a kto nie.
Žiadny štátny prevrat nehrozí a aj na rekonštrukciu či výmenu vlády si koalícia vystačí sama.
Niekomu sa prejav prezidenta mohol páčiť, iný mohol byť z neho zhrozený. Niekomu môže byť ľahostajný a ďalší si ho ani nevypočul.
Tridsaťpäť rokov od odstránenia zločineckého režimu je krajina rozbabraná tak, ako doteraz ešte rozbabraná nebola.
Je len na škodu veci, že prezident P. Pellegrini nemá ešte stále ani poradcu pre kultúru a médiá.
Aj prezident P. Pellegrini je kontrolovateľný.
Najskôr o sto dní a najneskôr do roka a do dňa uvidíme, kto je prezident P. Pellegrini a o čo mu ide.
Podľa Ústavy poslanec P. Pellegrini prestal vykonávať funkciu odo dňa zvolenia za prezidenta.
Vyjadrenie P. Pellegriniho nie je správne, ale čudné.
Keď A. Kalavská pred necelými štyrmi rokmi nastúpila na ministerstvo, vedela, s kým bude biť bandu.
Stále platí, že niektorým stranám ide o moc, iným o veľa a ďalším o všetko.
Z. Čaputová ešte prezidentkou de iure nie je, už však nemá veľa času na to, aby sa ňou naučila byť.
A. Danko sa cítil nesvoj lebo vážne politické udalosti išli pomimo neho a médiá si ho vôbec nevšímali.