Reči a skutky
Traja najvyšší ústavní činitelia – prezidentka, predseda parlamentu a premiér – opäť podpísali Deklaráciu o zahranično-politickom smerovaní Slovenska. Možno to len privítať a to najmä z dôvodu, že im to bude možné – ak to bude potrebné – pripomínať.
Nateraz to síce nehrozí, keďže žiadny z podpisujúcich nevyzerá na to, že bude robiť tzv. kolenačkovú politiku alebo podpísanú deklaráciu v praxi spochybňovať. Vrátane záväzku „dosiahnuť objem a udržateľnosť obranných výdavkov na úrovni 2 % HDP v roku 2024, a zároveň zaistiť transparentnosť a efektívne využívanie týchto zdrojov“.
Napokon, prezidentka Z. Čaputová podpísala Deklaráciu už druhý krát a Slovensko reprezentuje zatiaľ dobre. Predseda parlamentu B. Kollár sa zatiaľ taktiež nespráva ako jeho predchodca vo funkcii, ktorý Deklaráciu – slušne povedané – vnímal naozaj svojsky. A premiér I. Matovič si isto nechce otvárať ďalší front, veď problémov má a ešte len bude mať dostatok na domácej, teda vnútropolitickej pôde.
Po prvý raz podpísali Deklaráciu o zahranično-politickom smerovaní krajiny prezident A. Kiska, predseda parlamentu A. Danko a premiér R. Fico v roku 2017. Po výmene v premiérskom kresle k nej pridal podpis P. Pellegrini a po prezidentských voľbách Z. Čaputová. A dnes sa k nim pridali aj noví predsedovia tak parlamentu ako aj vlády.
Premiéra I. Matoviča a jeho vládu čaká aj prvá úloha: dodať do parlamentu dokumenty o bezpečnostnej a obrannej stratégii Slovenska. Sú vypracované, vládou aj schválené, ale parlamentnom odmietnuté, keďže SNS k nim mala výhrady. Dnes už SNS v parlamente nie je a vzhľadom na to, že oba dokumenty chválila ešte vláda R. Fica a vláda P. Pellegriniho sa podľa neho a podľa nich správala, ich jediným odporcom môže byť len jediná parlamentná strana.
Vláda tak nemusí s uvedenými dokumentmi nijako narábať, iba ich opätovne poslať do parlamentu. Po podpísaní Deklarácie o zahranično-politickom smerovaní Slovenska, je pri jej realizácii premiér I. Matovič na ťahu ako prvý.
