Referendum: inak a horšie
V dvoch mestách a ich častiach sú podmienky pre konanie referenda rozdielne ako vo zvyšku krajiny.
Kým sa vládna koalícia dohodne a rozhodne o podobe štátneho rozpočtu na budúci rok v parlamente, možno sa zaoberať aj inými verejnými záležitosťami. Napríklad nedávnym rozhodnutím Ústavného súdu v súvislosti s referendom. Napokon, podmienky pre hlasovanie ľudu, od ktorého pochádza všetka moc v krajine, sú, budú a zostanú vždy zaujímavé.
Na súd sa obrátila ešte prezidentka Z. Čaputová, ktorej sa nepozdávala novela zákona v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Schválil ju ešte predchádzajúci parlament a zaviedla okrem iného aj novinky a výnimky týkajúce sa referenda pre dve mestá – Bratislavu a Košice. Iných miest a obcí sa zákon netýka.
Presnejšie, ide o to, že v Bratislave a Košiciach – ako aj v ich mestských častiach – je možné nahradiť rozhodnutie zastupiteľstva referendom, ktorého platnosť určujú nové podmienky – neplatí teda to, čo pre zvyšok ostatných miest a obcí. Na to, aby referendum bolo platné, už nestačí, aby sa ho zúčastnilo najmenej 50 percent voličov, ale viac. Konkrétne číslo je tekuté – ide o tzv. plávajúce kvórum – keďže sa vždy vypočíta a určí podľa toho, koľko voličov sa v Bratislave a v Košiciach zúčastnilo posledných komunálnych volieb. Iba pre úplnosť, podmienka, že pre platnosť referenda musí rozhodnúť nadpolovičná väčšina hlasujúcich, zostala zachovaná.
Prezidentka Z. Čaputová napríklad v podaní na súd uviedla, že v posledných komunálnych voľbách sa zúčastnilo volieb v mestskej časti v Bratislave-Čuňovo 62,82 percent a v mestskej časti Košice-Poľov 75 percent voličov. Čo podľa novely zákona znamená, že aj v týchto častiach nebude stačiť na platné referendum iba 50 percentná účasť voličov, ale musí sa ho zúčastniť najmenej toľko voličov, koľko sa ich zúčastnilo vo voľbách. A z nich nadpolovičná väčšina rozhodnúť, že rozhodnutie zastupiteľstva nebude platiť.
Podľa rozhodnutí Ústavného súdu je to v poriadku. Preto podanie prezidentky odmietol. Argumentuje tým, že v ostatných prípadoch – keď nejde o referendum o nahradení rozhodnutia zastupiteľstva – stále platí, že pre platnosť referenda zostáva podmienkou, aby sa ho zúčastnilo najmenej 50 percent voličov. Inými slovami, obyvatelia môžu referendom požadovať a žiadať čokoľvek ako doteraz, nie však nahradenie rozhodnutia zastupiteľstva – vtedy sa bude kvórum prepočítavať podľa posledných výsledkov komunálnych volieb. V prípade, ak bola účasť vyššia ako 50 percent, ak bola nižšia, prepočítavať sa nebude nič a zostáva platiť podmienka nadpolovičnej účasti všetkých voličov.
Problémov je viac – hneď prvým je, že nové podmienky pre platnosť referenda sú určené v zákone, ktorý súvisí so stavebnou legislatívou, a nie, napríklad, v zákone o obecnom zriadení. Ďalším, že sa týka iba dvoch, a nie všetkých miest a obcí. Ešte ďalším, že podmienky pre konanie referenda môžu byť v dvoch mestských častiach toho istého mesta rozdielne. A ešte ďalším, že otvára možnosti, pomocou ktorých môže byť hlasovanie ľudu v budúcnosti naďalej viac obmedzované a obmedzené – nie je totiž vylúčené, že sa môže a bude týkať iba možnosti nahradenia rozhodnutia zastupiteľstva referendom, ale očividne sa môže týkať aj ďalších vrtochov a svojvôle parlamentu. A nič na tom nemení ani to, že poslanci, ktoré uvedené navrhli a strana, ktorú reprezentovali dnes v parlamente už nie sú – stále sú v ňom totiž tí, ktorí ich návrh schválili.
