Rok 2021
Chaos a zmätok v krajine jednoducho a neustále pokračoval.
Keďže som rok 2020 označil za hnusný, nedá sa inak ako označiť rok 2021 za hnusnejší.
Z viacerých dôvodov. Politicko-straníckych aj politicko-verejných. Z politicko-straníckych hlavne preto, lebo uplynulý rok bol poznačený odchodom poslancov zo strán, za ktoré boli zvolení do parlamentu a tak na jeho konci mal parlament v skupine nezaradených zákonodarcov už – alebo až – celkom 29 poslancov. Faktom je, že väčšina z nich bola zvolená za strany, ktoré sa po voľbách ocitli v opozícii, takže vládna koalícia aj napriek istým personálnym otrasom na konci roka 2021 stále disponovala v parlamente ústavnou väčšinou. A kde je parlamentná väčšina, tam je aj vláda – nech je už akákoľvek.
Bezohľadná vláda
Prirodzene, dôsledkom uvedeného je tiež to, že výsledky volieb už neplatia, platí nové mocenské rozloženie politických síl. Dané najmä rozpadom vládnej strany Za ľudí, ktorej sa prihodilo, že zostala akosi bez ľudí, presnejšie, poslaneckého klubu. Možno dokonca konštatovať, že tým bola dovŕšená cesta za slušné Slovensko, keď slušnejší dokázali poraziť slušných. Alebo naopak. Následkom uvedeného je tiež to, že už neplatia ani pravidlá, ktoré si vládna koalícia sama napísala, teda Koaličná zmluva. Keďže pozadie je aj v tomto prípade rovnaké, alternatívou je, že pravidlá platia, ale iba tak, ako sa momentálne tej-ktorej koaličnej strane hodí. V jednom aj druhom prípade to nie je dobre pre ľudí, ale iba pre strany a straníkov. Ale inak je to v duchu rozhodnutia ústavného súdu, ktorý v roku 2021 opäť videl v ústave to, čo v nej nie je a nevidel to, čo v nej je – výsledkom bolo, že zase raz dopísal ústavu: tentoraz o zákaz referenda o predčasných voľbách.
Prevedené do praxe to znamená iba jedno – pokiaľ bude existovať nejaká väčšina poslancov v parlamente, bude existovať aj nejaká vláda. Bez ohľadu na čokoľvek iné, teda v takom prípade možno hovoriť o bezohľadnej vláde. Politická abeceda nepustí a parlamentná matematika je neúprosná – vládne ten, kto má podporu najmenej 76 poslancov. V čí prospech je detail.
Koniec-koncov, vyplýva to aj z udalostí v minulom roku. Vláda sa správala bezohľadne k obyvateľom, keď ako na bežiacom páse vydávala rozporuplné uznesenia, nariadenia či vyhlášky. Alebo nekompetentne. Alebo oboje naraz. Dôkazom sú samotné texty príkazov, zákazov a odporúčaní. Napríklad – dnes to znie síce neuveriteľne, ale začiatkom roka 2021 sa nemuseli osoby 65 plus a 15 mínus vôbec testovať. Aby vraj odľahčili odberné miesta. Že si tak osoby 65+ nemohli ísť na poštu pre dôchodok, nikoho veľmi netrápilo. Vybavilo sa to tým, že môžu, hoci vyhláška znela inak a naopak – teda tak, že nemôžu. Niečo podobné, ako keď bolo povolené ísť do opravovne bicyklov, ale nie aj automobilov. Korunou bolo vyjadrenie A. Zemanovej (SaS) na margo starších ľudí keď sa už začalo očkovať, ktorá vyhlásila, že očkovacia stratégia je nejakým spôsobom nastavená, ľudia nad 65 rokov sú väčšinou už v dôchodkovom veku, čiže nevytvárajú tú ekonomickú hodnotu pre chod štátu a aj preto boli zaradení až do 8. fázy očkovania. Na začiatku roka, na jeho konci už pre nich vláda vymýšľala očkovaciu lotériu či 300 a 200 eurové bonusy.
Chaos a zmätok jednoducho a neustále pokračoval. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že hlavný hygienik vydával vyhlášky skôr, ako nadobudli účinnosť uznesenia vlády, takže nikomu už nebolo ani nič čudné na tom, že obidva dokumenty boli v rozpore. S jedinou výnimkou – ústavní činitelia mohli všetko, keďže im hlavný hygienik J. Mikas po zavedení igelitovej demokracie v roku 2020 udeľoval vo vyhláškach naďalej vlastné výnimky: a ako sa už stalo zvykom, bez opory v zákone. Čím sa z neho stal nie hlavný, ale vládny hygienik. Čosi podobné ako keď sa odborné konzílium premenilo na vládne konzílium a robí vláde krovie.
Naši a ich
Čo je horšie, problémy sa už bezprostredne týkali aj personálnej oblasti. Opäť iba napríklad – špeciálny prokurátor D. Lipšic sa špeciálnym prokurátorom nemal vôbec stať. Nielen preto, lebo si dokázal po známosti vybaviť bezpečnostnú previerku, ale hlavne preto, lebo v čase voľby a vlastne ešte stále aj dnes je v skúšobnej lehote a pod dohľadom probačného úradníka – ak by čosi vyparatil, musel by si odpykať trojročný trest za mrežami. Ak si náš človek za tamtej vlády vybavil neplatenie pokuty za dopravný priestupok, potom si náš človek za tejto vlády vybavil kreslo špeciálneho prokurátora. Niet civilizovanej krajiny, kde by sa také niečo mohlo stať, ba ani len prisniť.
Nešlo o jednorazovú personálnu patáliu, výmeny na postoch pokračovali v duchu obsadzovania šéfov okresných úradov po uchopení moci súčasnou vládnou koalíciou. Tak sa udiala aj výmena premiéra, keď I. Matoviča nahradil E. Heger. Za výdatnej pomoci prezidentky Z. Čaputovej, ktorá okrem iných vecí dopustila, aby sa z prezidentského paláca stal holubník – prijímala demisie členov vlády iba preto, aby ich vzápätí mohla opäť vymenovať za členov vlády. Medzi nimi pritom bolo aj zopár plagiátorov, teda ľudí, ktorí v civilizovaných krajinách z funkcií odstupujú, nie sa do nich menujú.
Za všetky ostatné personálne patálie už stačí spomenúť patálie s obsadzovaním šéfov pozemkového fondu a protimonopolného úradu. A, samozrejme, napríklad novelu zákona o štátnej službe a ďalšie, ktoré umožňujú svojvôľu a o ktorých bude ešte veľa počuť potom, ako sa táto vládna koalícia vytratí do minulosti. Napríklad – urobí sa výberové konanie a potom sa do funkcie dosadí ten, ktorý sa ho nezúčastnil – keďže nespĺňal ani základné podmienky – ako to bolo v prípade J. Marozsa, nového šéfa pozemkového fondu.
Právny štát je fuč
Rozhodnutie ústavného súdu o referende, ktorým dopísal ústavu o jeho zákaz, patrilo k najväčším právnym kúzlam v roku 2021. Nebolo jediným, ale zrejme najvýznamnejším.
To, že nešlo o ojedinelý prešľap možno doložiť aj nasledovným:
