Rozpočtová dilema
Aj keď mimovládne strany dokážu povedať, prečo vláda robí veci zle, ešte z toho nevyplýva, že vedia robiť veci dobre.
Hoci každý rok býva pravidelne okolo návrhu štátneho rozpočtu verejná trma-vrma, jeho príprava a schvaľovanie v roku 2026 zostanú výnimočné. Vecne, ale najmä politicky.
Vecné výhrady k návrhu štátneho rozpočtu nie sú veľké, ale obrovské. Kritika sa hrnie nielen zo všetkých svetových strán, ale tiež zhora aj zdola. Presnejšie, návrh kritizujú nielen mimovládne strany, ktoré to majú takpovediac v popise práce, ale aj zamestnávatelia, odbory, samosprávy, množstvo ekonómov a inštitúcií. Vrátane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A to aj napriek tomu, že ich záujmy a úlohy v spoločnosti sú značne rozdielne.
Politické záujmy však majú navrch a vo volebnom roku obzvlášť. Koalícia ide vlastnou, takpovediac suverénnou cestou. Aj vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že neexistuje, aby aspoň minister financií a premiér nevedeli, čo činia a do akých problémov krajinu ženú. Vedia, ale aj tak to urobia. Moc je naozaj veľká čarodejka. A keď neprotestujú ľudia na námestiach, nič vážne či hodné zreteľa sa v ich vnímaní alebo čítaní situácie nedeje.
Vládna koalícia verejne avizovala, že sa rozhodla a dohodla na tzv. zákone roka. Smer-SD – poznajúc svojich koaličných partnerov – sa však poistil. Koalícia má aktuálne v parlamente takú väčšinu, že stačí, aby iba jeden poslanec chýbal a hneď ju nemá. Spoliehať sa na stopercentnú účasť sa ale dlhodobo nedá a tak presadil v parlamente novelu zákona, ktorá robí z ministra financií v budúcom roku každodenného Ježiška. Z obávaného rozpočtového provizória – desaťhlavého draka – sa stal drak papierový. Týmto ťahom Smer-SD postavil zvyšok koalície do pozoru spôsobom: ak návrh štátneho rozpočtu nebude schválený, bude rozpočtové provizórium. Povedané v skratke – buď pôjdeme podľa rozpočtových pravidiel alebo podľa pravidiel ministra financií. A koaliční partneri Hlas-SD a SNS sa tak musia rozhodnúť, čo bude pre nich lepšie. Čo platí aj v prípade, ak prezident vráti novelu parlamentu na opätovné prerokovanie.
Podobnú dilemu však budú riešiť aj mimovládne strany. Otázka znie, či majú hlasovať za návrh rozpočtu, s ktorým nesúhlasia alebo ho podporiť, aby tak zamedzili Smeru-SD nekontrolované míňanie peňazí, s ktorým nesúhlasia ešte viac. Počkáme a uvidíme.
Isté je, že v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu sa mimovládnym stranám spoliehať na pomoc z Košíc neoplatí. Podali síce návrh na začatie konania o výklade ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale ide „iba“ o výklad. Čo znamená, že tak, ako povie Ústavný súd, tak to bude platiť v budúcnosti, nie v prítomnosti. Navrhovatelia síce súd okrem iného aj žiadajú, aby „ak vláda SR už predložila NR SR návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom, je povinná stiahnuť ho z rokovania NR SR a do 30 dni predložiť návrh rozpočtu verejnej správy bez rozpočtovaného schodku,“ možno sa však oprávnene domnievať, že kým súd rozhodne, rozpočet bude schválený. A ak nie, bude platiť provizórium. Navyše, navrhovatelia by mali podanie doplniť, keďže v ňom tvrdia, že ide o spor medzi vládou a parlamentom. Taký spor však neexistuje – uznesenie vlády je záväzné pre členov vlády, v tomto prípade ministra financií. Parlament s ním nemá nič spoločné, spoločné začal mať až vtedy, keď návrh štátneho rozpočtu bol predložený do parlamentu. Samozrejme, vzhľadom na veľkú až nadštandardnú kreativitu Ústavného súdu sa nedá predvídať, ako s podaním bude zaobchádzať, takže je opäť lepšie vyčkať na jeho rozhodnutie.
Nehovoriac o tom, čo bude potom, keď súd o výklade ústavného zákona rozhodne po schválení návrhu štátneho rozpočtu. Čo je aj jedným z hlavných dôvodov, prečo s ním koalícia tak šprintuje. Nech už je to tak alebo naopak, neuškodí zopakovať, že hoci mimovládne strany aj dokážu povedať, prečo vláda robí veci zle, ešte z toho automaticky nevyplýva, že vedia robiť veci dobre.
