Smutná správa
Žiaľ, také tragické udalosti, ako sa dejú na Slovensku, sa dejú aj v iných krajinách.
Slovensko zažilo ďalšiu mimoriadne tragickú udalosť, tentoraz v Spišskej Starej Vsi. Vraha –správnejšie by bolo napísať podozrivého, ale keďže nikto iný podozrivý nie je a ide o hodnotiaci úsudok autora – polícia v krátkom čase dolapila, čo je dobrá správa. Žiaľ, nateraz zrejme aj jediná.
Je prirodzené, že tragická udalosť sa stala predmetom záujmu médií, politikov aj ľudí. Zlé správy vždy zaujmú viac ako dobré, keďže tie dobré bývajú zväčša pokladané za samozrejmé, a tak sa im nevenuje veľká pozornosť. Hoci sa ich denno-denne deje omnoho viac ako tých tragických – pomáha sa chudobným, bezdomovcom, opusteným, trpiacim, deťom aj dospelým. Tak je to správne a tak to má aj byť. To, že sa o tom až tak veľmi nevie, vôbec neznamená, že sa to nedeje.
Na Slovensku sa hovorí, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Lenže to, čo sa udialo v Spišskej Starej Vsi nebolo prírodné nešťastie, ale skutok jednotlivca a v tejto chvíli je jedno, či bol plánovaný alebo neplánovaný. Napokon, aj to bude isto predmetom vyšetrovania.
Na tejto tragickej udalosti – ale nielen – je zarážajúce, s akou ľahkosťou sa k nim vyjadrujú politici. Zlé je, že niektorí majú hneď jasno, kto za ne môže a horšie, že sa ani len nerozpakujú to dať verejne najavo. Inými slovami, premeškávajú možnosť mlčať, prípadne po ich oslovení len vyjadriť sústrasť, ale tragické udalosti sa stávajú premetom politického zápasu. Henten povie, že za to môže tamten a tamten zase, že henten a prípadne pridá, že veru aj onen.
Žiaľ,
