Spor prezidentov
Tridsaťpäť rokov od odstránenia zločineckého režimu je krajina rozbabraná tak, ako doteraz ešte rozbabraná nebola.
Vládna dilema – platiť doživotnú rentu prezidentovi A. Kiskovi alebo nie – je vyriešená. Presne podľa predpokladu, že už tento mesiac sa ukáže, či exprezidentovi na účet cinkne alebo nie, keďže iná možnosť neexistovala.
Treba povedať, že o zastavenie renty sa postarala kancelária prezidenta P. Pellegriniho, ktorá rozhodla o jej ďalšom nevyplácaní. Ale keďže P. Pellegrini vyšiel z vládneho Hlasu-SD, v ktorom navyše zostáva čestným predsedom s poradným hlasom a reprezentantom, nepomýli sa nikto, keď to bude hodnotiť ako vládnu dilemu. Napokon, vládna koalícia, teda vrátane prezidentovho Hlasu-SD schválila zákon, ktorý prezidentom rentu s novými podmienkami dal a taktiež uznesenie týkajúce sa osoby A. Kisku, ktoré má byť akýmsi politickým vyúčtovaním. Inými slovami, ak by to nebola na prvý pohľad rýdzo účelová záležitosť, išlo by o príkladnú spoluprácu ústavných inštitúcií, presne v tom duchu, v akom ju Ústava od politikov vyžaduje. Ale pre budúcnosť je dobré si pamätať, že to bola kancelária prezidenta P. Pellegriniho, a nie premiéra R. Fica, ktorá rentu A. Kiskovi prakticky odňala. Inými slovami – toto je spor dvoch prezidentov, v ktorom hrá premiér druhé husle.
Hoci v čase písania článku ešte nebolo známe, či si zákon rovnako vysvetlilo aj ministerstvo vnútra, teda či A. Kiskovi už nepošle auto s ochrankárom tak, ako mu rentu neposlal P. Pellegrini, možno oprávnene predpokladať, že sa tak stane: neexistuje, aby riadny predseda tej istej strany si vykladal zákon inak ako jej čestný predseda. To by znamenalo nielen stranícky rozkol, ale najmä argument v prospech A. Kisku na súde.
Exprezident totiž už oznámil, že sa na súd kvôli zastaveniu vyplácanie renty obráti, pričom vyhlásil, že ide o princíp. Správny a dobrý krok. Po prvé preto:
