Ústavná hanba
Biele je čierne, rozhodol Ústavný súd a vyškrtol z textu Ústavy ustanovenia, články a vety, ktoré sa mu v nej nepáčili. Tak vyzerá sudcokracia. V istom zmysle štátny prevrat, keďže ide v podstate o nahradenie demokracie.
To, že tak Ústavný súd urobil takpovediac vo vlastnej veci – vymazal bezpečnostné previerky spoľahlivosti sudcov, ktoré by sa mali viacerých z nich, vrátane predsedníčky súdu, týkať – môže byť síce zaujímavé, ale nie je vôbec rozhodujúce.
Rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom označil Ústavu za nesúladnú s Ústavou (!!!), má 115 strán. To však nič nemení na základnom odkaze, podľa ktorého si Ústavný súd prisvojil a dal právo vyčiarknuť z Ústavy veci, ktoré sa mu v nej nepáčia. Inými slovami, že 7 nevolených, ale vymenovaných sudcov, nahrádza vôľu najmenej 90 volených reprezentantov ľudu – poslancov parlamentu.
Toto je hlavné posolstvo rozhodnutia Ústavného súdu. Dnes sa mu nepáči jeden článok, časom sa mu začnú nepáčiť ďalšie a tak ich z Ústavy jednoducho vyškrtne. Nič na tom nemení ani uvedených 115 strán, pomocou ktorých si súd naoktrojoval právo, ktoré mu v demokratickej spoločnosti ani neprináleží a ani nepatrí. Netreba ich ani čítať, postačí len samotné rozhodnutie, keďže na fakte – že Ústavný súd si vzal to, čo si vziať nemohol – sa nič nemení ani nezmení.
Ani keby súd napísal vo svojom rozhodnutí tisíc strán, vyviniť sa z neoprávneného priameho zásahu do textu Ústavy nemôže a nedokáže.
Možno debatovať o tom, či Ústava má alebo nemá tzv. materiálne jadro a ak áno, ktoré články a ustanovenia v nej to sú. Možno debatovať o tom, či súd môže posudzovať ústavné zákony z hľadiska toho, či nie sú v rozpore s Ústavou. Ale nie je možné strpieť, aby nikým nevolený Ústavný súd rozhodoval o tom, čo môže v Ústave byť a čo už nie.
A práve to súd urobil. Nerozlišoval medzi ústavným zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa priamo Ústava a inými ústavnými zákonmi, napríklad o zmene hraníc, o rozpočtovej zodpovednosti, o skrátení volebného obdobia či o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach EÚ. Je v nich rozdiel.
Aj preto, lebo podľa Ústavy je parlament „jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom“. Ústavný súd teraz rozhodol a ukázal, že jediným nie je, ale že je ním aj tento súd. Jednoducho si toto právo vzal a viaceré ustanovenia a články z Ústavy obratom svojvoľne vyškrtol.
Takúto uzurpáciu moci súdom nemožno nechať v demokratickej spoločnosti bez odpovede:
