Strašifikácia
Ministerka zdravotníctva A. Kalavská predložila v pondelok návrh ústavného zákona o nároku na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti do medzirezortného pripomienkového konania. Ide o skrátené konanie – potrvá iba do 6 augusta – a to z dôvodu: „naliehavosť v termíne“.
Už samotný uvedený dôvod, okrem toho, že ide o návrh ústavného zákona, nabáda k jeho prečítaniu. Lenže už po prvom, letnom a letmom prečítaní návrhu vidno, že neobstojí, a to najmä z dôvodu dátumu navrhovanej účinnosti, ktorý je stanovený na 1. januára 2024. Automaticky tak vzniká otázka, prečo taký kvalt, aká naliehavosť v termíne, veď ak má ústavný zákon byť účinný až o pár rokov, času je viac ako iba dosť. Odpoveď je len jedna – lebo nadchádzajúce parlamentné voľby.
Návrh ústavného zákona nie je nijako komplikovaný, keďže má len preambulu a osem neveľmi dlhých článkov. Hovorí vo všeobecnosti a teoreticky o kvalite, bezpečnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a o povinnostiach zdravotných poisťovní, ako aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Zaujímavý môže byť nanajvýš ešte čl. 7, ktorý hovorí, že „Domáhať sa práv uvedených v čl. 1 až 6 tohto ústavného zákona sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“ Z dôvodu, že v uvedených článkoch je totiž explicitne spomenuté iba jedno právo: „Každý má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti v primeranom čase v najbližšej nemocnici, ktorá je schopná poskytnúť správnu zdravotnú starostlivosť v súlade s podmienkami ustanovenými na základe zákona.“ Inak je návrh ústavného zákona popretkávaný výrazom „má nárok,“ teda nie právo.
V konkrétnosti a v praxi návrh ústavného zákona odkazuje na iné právne normy, ktoré však neboli schválené, ale odmietnuté. Legislatívnou radou vlády.
Inými slovami, z vecného hľadiska je návrh ústavného zákona nepotrebný a pôsobí dojmov, že je iba preto, aby bol. Presný opak z politického hľadiska, pretože ho potrebuje, preferuje a presadzuje najmä vládny Smer-SD. Očistené o d politickej vaty, je to v podstate jednoduché ako facka – ak parlament návrh tohto ústavného zákona schváli, bude to politická výhra Smeru-SD. Ak ho parlament neschváli, bude to prehra ostatných strán. Krátko pred voľbami sa to obzvlášť hodí.
Napokon:
