V čí prospech?
Štát má autorské práva na zavedení a upadnutí krajiny do právneho bezvedomia.
Búrku nevôle mimovládnych organizácií spustilo schválenie nových Legislatívnych pravidiel vlády SR, platných od začiatku toho roka. Oprávnene. Hoci jedným dychom treba povedať, že možnosť do nich zasiahnuť formou hromadnej pripomienky – o ktoré ide – tieto organizácie nevyužili. Malo to však zrejme najmä dva dôvody – prvým je, že legislatívne pravidlá sa mali upravovať iba z dôvodu, „aby sa implementoval princíp ochrany pred neopodstatneným goldplatingom pri transpozícií smerníc“. A druhým dôvodom bolo to, že sa tak udialo v zrýchlenom režime, keďže „predkladateľ pristúpil ku skrátenému, sedemdňovému, pripomienkovému konaniu“.
Faktom je, že aj napriek skrátenému konaniu predkladateľovi, ktorým bol podpredseda vlády Š. Holý, prišlo až 253 pripomienok k jeho návrhu, z toho 26 zásadných. Neakceptoval z nich 109 pripomienok, z toho 18 zásadných. Inými slovami, ak by aj mimovládne organizácie termín na vyzbieranie a podanie hromadnej pripomienky stihli, zaručené, že predkladateľ alebo vláda by ich pripomienky akceptovali, nemali. Uvedené podporuje aj to, že o námietky sa v tomto zmysle pokúšali viacerí pripomienkujúci, čo však Š. Holý odbil napríklad tým, že podávať hromadné pripomienky bude možné tak ako doteraz až do konca júna tohto roka. A od 1. júla 2023 to pôjde po novom s tým, že „zoznam podporovateľov bude vytvárať len Slov-Lex“. Tak sa aj stalo, čo je v nových Legislatívnych pravidlách zreteľne napísané.
Napokon, „už v súčasnosti Sov-Lex vytvára zoznam osôb, ktoré podporili pripomienku za predpokladu, že tak urobili prostredníctvom Slov-Lexu,“ oznamoval vicepremiér Š. Holý. S dodatkom, že požiadavka, aby bolo možné naďalej zbierať podpisy pod pripomienky k návrhom zákonom aj offline na podpisové hárky alebo prostredníctvom petičných webov, je podľa neho absurdná a v rozpore zákonom – s ktorým však už nepovedal a ani tým v pripomienkovom konaní neargumentoval.
Je to problém. Veľký a nečakaný. Pretože opäť dobré veci iba komplikuje a sťažuje. Čítanie návrhov zákonov a ich pripomienkovanie rozhodne nepatrí medzi obľúbené športy, hoci rovnako ako šport je potrebné. Ak nie aj viac, keďže zákon môže zakázať športovať, ale športovaním sa nedá zakázať zákony schvaľovať. Čo je očividné hlavne u poslancov, ktorí zákony schvaľujú. Presnejšie, ako im nerozumejú – kedysi sa smiali ukazovaniu palca poslankyne J. Laššákovej, dnes už palec v rokovacej sále parlamentu ukazuje zástupca každej strany, inak by väčšina poslancov ani len netušila, ako má hlasovať.
Pritom:
