V paláci
Prezident A. Kiska pozval na návštevu paláca zástupcov parlamentných politických strán, aby s nimi pohovoril o voľbe ústavných sudcov. Na pondelok si pozval strany mimovládne, na štvrtok vládne. Aby sa to v paláci nepoplietlo.
Na pozvaní nie je zlé, aj prezident chce mať vopred a aspoň akú-takú predstavu o tom, ako sa politická situácia v tejto súvislosti môže vyvŕbiť. Zasiahnuť do volieb či schvaľovania novely Ústavy, ktorú pripravila vládna koalícia, totiž priamo nemôže, to prináleží iba parlamentu. Presnejšie, poslancom, ktorým však nemožno nijako prikázať, ako majú hlasovať. Tak ako nemožno prikázať ani následne prezidentovi, koho z dvojnásobného počtu kandidátov má do funkcie ústavného sudcu vybrať.
Problém s voľbou však môže nastať úplne inde. Rozhovory v prezidentskom paláci sa zatiaľ týkajú navrhnutých úprav Ústavy, keďže na to, aby boli schválené, je potrebná spolupráca vládnej koalície s mimovládnymi stranami. Je možná, o tom svedčí aj posun návrhu do druhého čítania, keď za neho hlasovala ústavná väčšina až 95 poslancov: vládna koalícia plus SaS.
Tak či onak, v parlamente ide viac o vzájomné pretláčanie sa politických strán, ako o politiku v pravom význame tohto slova, teda o spravovanie vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech. Jedna vec je novela Ústavy, ktorá však nie je ani veľmi potrebná: ak nebude návrh schválený, nič strašného sa nestane a parlament pôjde podľa doterajších pravidiel. Mimochodom, bolo by to aj lepšie.
Lenže:
