Výhovorky A. Kisku
Nevedno presne čo zdržiavalo prezidenta Andreja Kisku pri rozhodovaní o (ne)vymenovaní kandidátoch na ústavných sudcov, ale je isté, že ho to zdržiavalo poriadne dlho. Až tak, že možno hovoriť o porušení Ústavy. Aby neprišlo hneď v úvode k omylu, moja kritika prezidenta Kisku sa netýka toho, ako rozhodol – to je celkom iná téma do debaty – ale spôsobu, akým rozhodol. Konkrétne, že mu rozhodovanie trvalo oveľa dlhšie, ako malo.
A to aj napriek tomu, že Ústava priamo neurčuje prezidentovi žiadnu lehotu, do konca ktorej by mal o kandidátoch na ústavných sudcov rozhodnúť. Po vyjadrení prezidenta aj pred tohtoročnými parlamentnými voľbami, ako aj pred pár dňami, je však evidentné a čierne na bielom napísané, že svoje rozhodnutie zdržiaval zámerne. Podrobnejšie som o tom písal napríklad v článku Radšej mlčte, pán prezident alebo Kiska ako Gašparovič? alebo Neslušný A. Kiska. Zhrnuté, podčiarknuté, nemenné – keď prezident nerozhoduje, ale špekuluje, ústavnú povinnosť si neplní, ale ignoruje.
Nové rozhodnutie
Pred pár dňami prezident Kiska oznámil rozhodnutie o tom, že do funkcie ústavného sudcu nevymenuje žiadneho z piatich kandidátov, zvolených parlamentom. Najskôr ku kandidátom, ktorých práva porušil, o čom rozhodol Ústavný súd – E. Fulcovej a M. Ďuriša a J. Sopoligu. Prezident teraz oznámil: „Vo všetkých troch prípadoch som znovu rozhodol o ich nevymenovaní a svoje rozhodnutie som v každom jednom prípade kandidátky a kandidátov podrobne písomne odôvodnil. Chcem povedať, že dôvody nevymenovania sú samozrejme identické, ktoré som mal a oznámil pôvodne – teraz sú však aj súčasťou môjho písomného rozhodnutia.“
Takže dôvody odmietnutia A. Kiskom sú rovnaké, aké boli už pri jeho prvom odmietnutí troch menovaných kandidátov. Nemusel ich teda spísať, ale iba opísať. A to mu trvalo viac ako rok. V marci 2015 totiž Ústavný súd rozhodol o tom, že nevymenovaním troch uvedených kandidátov prezident Kiska porušil ich ústavné práva a preto má opäť v ich prípade konať a rozhodnúť.
Aj rozhodovanie o (ne)vymenovaní ďalších dvoch kandidátov – J. Laššákovej a M. Mamojku – trvalo prezidentovi Kiskovi dlhšie ako trvať malo.
