Za humnami
Po rokovaní Ústredného krízového štábu sa zdá, že štát akoby opäť nevedel, čo a ako má robiť.
Ak platí – začiatok zlý, koniec dobrý – potom to najlepšie, čo sa mohlo stať je, že Ústredný krízový štáb sa vo štvrtok nedohodol na žiadnych opatreniach súvisiacich so šírením ďalšej mutácie koronavírusu, ktorá je už takpovediac za slovenskými humnami. Dohodol sa však aspoň na tom, že sa skúsi dohodnúť na budúci týždeň.
Mutácia, ktorý zatiaľ zachvátila Portugalsko, Španielsko či Veľkú Britániu, sa isto rozšíri aj na ďalšie krajiny a Slovensko nebude výnimkou. To je naozaj jednoduchý východzí bod, s ktorým by mali počítať nasledujúce strategické plány a taktické manévre všetkých zriadených štábov na boj proti vírusu. A hlavne vlády, ktorá má zodpovednosť za všetko, čo v krajine deje aj nedeje.
Nie je preto vôbec jednoduché nastaviť taký mix opatrení, ktoré budú aj účinné. Neúčinných je totiž dostatok, pričom platí, že žiadne opatrenie, ktoré nie je kontrolované, sa účinku úspešne vyhne. Problémom tiež je, že mutácia nastupuje práve v čase, kedy sa chystá množstvo ľudí po dlhom a únavnom čase na dovolenky. Aj povinné, čo sa týka hlavne veľkých výrobných závodov. Prvým bodom, na základe ktorého by Ústredný krízový štáb mal rokovať, by teda mala byť analýza minuloročnej letnej situácie. Na jej vypracovanie bolo času viac ako dosť a mala by uľahčiť – spolu s očkovaním a dohľadom – výrazne pomôcť udržať šírenie mutácie síce ako-tak, ale predsa len pod kontrolou.
Od minulej letnej sezóny vidno, že vláda a hygienici nemajú problém prijímať opatrenia, ale prijímať rozumné, nie chaotické opatrenia. Spúšť, ktorú na Slovensku vírus primárne aj sekundárne zanechal, je veľká a to ešte nie je koniec. Z analýzy by však malo byť vidieť, kde a kedy sa stali chyby, ktoré k tomu viedli a už ich nezopakovanie by mohlo šírenie vírusu spomaliť.
Po rokovaní Ústredného krízového štábu sa však zdá, že štát akoby opäť nevedel, čo a ako by mal robiť. Minister zdravotníctva šibrinkuje s heslom „Vakcína je sloboda,“ aj keď donedávna bola sloboda testovanie (neplatí ani jedno ani druhé) a navyše ho podporuje rušením testovacích staníc. Hoci práve na nástup novej mutácie by bolo vhodné rušenie mobilných odberových miest prehodnotiť. Minister vnútra zase rovno hrozí zavedením povinnej štátnej karantény, hoci ešte nevie ani kto, ani kedy, ani kde a ani začo by sa mal v štátnej karanténe ocitnúť. Minister školstva zostal stratený, ministerka kultúry mimo a minister financií síce čosi chystá, ale ani sám ešte nevie čo – teda okrem toho to, že dobre bude. Niekedy a niekomu.
Zodpovední totiž zrejme do poslednej chvíle ani netušili, že v Budapešti bude v rámci majstrovstiev hrať futbal pre mnohých obyvateľov južného Slovenska „domáce“ Maďarsko s úradujúcim majstrom Portugalskom. Nevedeli, že takúto príležitosť si skalní – aj z Portugalska – nemôžu nechať ujsť, že stovky ľudí zo Slovenska sa poberú na zápas „domácich“ a desiatky vidieť hrať na vlastné oči legendu Ronalda. Potom ich prekvapilo, že nie všetci sa dobrovoľne priznali, že na zápase boli, keďže ich na hraniciach nikto nekontroloval ani neregistroval a tak ich aspoň dodatočne a najmä už zbytočne hľadajú.
Isto, dohodnúť sa na opatreniach nie je vôbec ľahké, najmä po skúsenostiach z minulého roka. Pritom platí, že jedna vec je na nich sa dohodnúť a iná, je o nich aj rozhodnúť, čo však už štáb urobiť nemôže a nedokáže – o obmedzujúcich opatreniach už musí rozhodnúť vláda. A tá sa pri tom musí koordinovať tiež s inými krajinami, ktoré majú aj iné predstavy a opatrenia so šíriacou sa mutáciou vírusu, pričom zladiť ich je problém sám o sebe. Nehovoriac o politických nákladoch, teda nevôli ľudí.
Tak či onak:
