Problémom – povedané v skratke – je, že nové opatrenia sú iba preto, aby boli.
To, ako sa vláda správa, nie je vôbec dobrá správa.
Ak bude tento zápas na slovenský spôsob – uteč vírus, lebo ťa ušliapeme – úspešný, bude to diera do sveta a fajn.
Odkedy sa objavilo na Slovensku heslo, že Vakcína je sloboda, bolo zjavné, že ide iba o politický chyták.
Výhovorky na opozíciu nepomáhajú, verejné peniaze sa míňajú a očkovacia kampaň neexistuje.
Bratislava sa nemôže ocitnúť v najhoršom čiernom pásme ani keby ľudia s vírusom odpadávali priamo v uliciach.
Buď platí – začiatok zlý, koniec dobrý – alebo Murphyho zákon – zlý začiatok, ešte horší koniec.
Potreba mať núdzový stav poukazuje na to, že koalícii sa nedarí epidemiologickú situáciu v krajine zlepšovať.
Aký premiér, taká koalícia. Prípadne naopak.
Kým pri testovacej spartakiáde ide prezidentke o ľudí, premiérovi ide o účasť.
Vláda bojuje s vlastnými občanmi, ktorých rozdeľuje na dve kategórie, ale zabúda zápasiť aj s vírusom.
Ak by vláda chcela obyvateľstvo premoriť, nekonala by inak, ako koná.
Rozhodnutie vlády znamená stratu ďalšieho týždňa v zápase s vírusom.
Problém premiéra I. Matoviča a jeho vlády, že neplatí, čo by malo platiť a platí, čo by platiť nemalo.
Ak štát nebol schopný reálne pomôcť ľuďom v prvej línii, podnikateľom, pracovníkom v kultúre a iným, ide o ďalšie zlyhanie vlády vedenej I. Matovičom.
Vyvstáva otázka, čo je pre občanov vlastne nebezpečnejšie: vláda alebo vírus?
Premiér až priveľa rozpráva o tom, o čom sám presne nevie.
Nastáva čas, aby premiér I. Matovič už preradil a začal sa venovať bežnej politickej prevádzke.
Načasovanie a postupnosť otvárania sa krajiny môžu urobiť iba a len vládni politici, nikto iný.
Enormné nasadenie neznamená automaticky aj nasadenie efektívne.