HORE

Zabité Slovensko

Uverejnené dňa 28.2.2018

Vražda dvoch mladých ľudí nedáva žiadny zmysel. Ani v prípade, keď išlo v prvom rade o novinára a až potom o jeho priateľku, ale ani v prípade, keby to bolo naopak.

Vzduch je nabitý emóciami, ktoré potvrdzujú, že nikto s vraždou novinára kvôli jeho práci na Slovensku nepočítal. Alebo sa aspoň spoliehal na to, že niečo také sa nemôže stať, keďže sa to nestalo ani v prípade objednania vraždy českej novinárky Sabiny Sklonkovej. Novinári sa predsa strieľajú v iných krajinách. Najmä v takých, v ktorých nielen v jadre, ale ani na okraji Slovensko byť nechce, presnejšie, aspoň to tak oficiálne deklaruje.

Navyše, keď novinári na Slovensku ani veľmi neprotestujú a trpia označovanie za špinavé protislovenské prostitútky, idiotov, slizkých hadov, hyeny či záchodových pavúkov. Nezdvihnú sa, neprotestujú a neodídu, ako to sme to občas robievali za čias vlád Vladimíra Mečiara. Ani vtedy tak neurobili všetci novinári, niekedy ani väčšina prítomných, ale bol to jasný, zreteľný postoj a dištancovanie sa od takýchto praktík. Aj účinný.

Ovzdušie, ktoré vlády pod vedením Roberta Fica na Slovensku dlhodobo vytvárali, zožalo ovocie a to spôsobom, akým to nikto zdravý nechcel. Pripomenúť možno aspoň schválenie uznesenia vlády a jej mimoriadne rokovanie kvôli tomu, že neznámy fotograf vraj uspal strážneho psa ministerke práce a sociálnych vecí. Robert Fico už vtedy jasnozrivo vedel, že neznáma osoba bola fotografom. Na veci nič nemení, že ide o oveľa miernejšie verzie výroku českého prezidenta Zemana, podľa ktorého je novinárov príliš veľa a treba ich likvidovať.

Novinári na Slovensku sa radšej prispôsobia – keď to moc potrebuje – ako tomu bolo naposledy v utorok, kedy zhruba dvadsiatka šéfredaktorov prijala pozvanie na Úrad vlády. Novinársku česť vymenili za kávu, minerálku, zákulisné reči a robenie krovia premiérovi aj ministrovi vnútra. Nič iné sa po zverejnení fotografie Úradu vlády nedá pri zdravom rozume vyčítať.

A to aj preto, lebo ani premiérovi ani ministrovi vnútra a ani policajnému prezidentovi neprináleží informovať nikoho o priebehu vyšetrovania a v podstate ani nemajú ako mať v súlade so zákonom o priebehu vyšetrovania informácie. To je práca vyšetrovateľov alebo prokuratúry. Ak premiér a minister už zabudli na hanbu, ktorú si urobili pri informovaní o príbehu Hedvigy Malinovej, neznamená to, že na to mali zabudnúť aj šéfredaktori.

Je vcelku prirodzené, že po oznámení tejto tragédie – hlavne však po vskutku pozoruhodnom oznámení policajného prezidenta, že sa stala pravdepodobne v súvislosti s prácou novinára a zároveň jeho posolstve o nájdených nábojoch – v krajine výrazne stúpla hustota odborníkov na meter štvorcový. Iná vec sú však snahy o vytĺkanie politického kapitálu z vraždy mladých ľudí, čo je už viac ako iba odpudzujúce.

Týka sa to nielen mimovládnych strán, ktoré, napokon, môžu hovoriť čo chcú a kedy chcú, ale hlavne premiéra, ministra vnútra, policajného prezidenta a generálneho prokurátora, ktorí naopak, hovoriť čo chcú a kedy chcú, nemôžu. Aj preto, lebo sú zodpovední za stav vecí verejných:



Zvyšok článku a diskusia k nemu je možná iba po registrácii:

Ak ste sa už registrovali, prihláste sa:
Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Prelomené, vybavené

I. Matovič dokázal upratať či zmestiť do kože poslancov z vlastného klubu a vysvetliť im, o čo ide.

22. júna 2022
Fakty a argumenty

Týždeň v skratke

Ak zákon prezidentka Z. Čaputová podpíše, pôjde o predĺženie cenzúry.

20. júna 2022
Kaviareň

Prelomiť či neprelomiť?

Vrátenie zákona tak dostalo okrem politického aj nečakaný ústavnoprávny rozmer.

17. júna 2022
Fakty a argumenty

O úradníkovi

ktorý nahradil prezidentku

16. júna 2022
Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi