Predvedený
Výsledky tejto strategickej a taktickej operácie štátnej moci sú už dnes tristné.
Predvedenie R. Fica, predsedu strany Smer-SD, na políciu nemohlo byť horšie načasované, ako bolo. Ako obvykle, aj teraz možno situáciu zhodnotiť tak z vecných – ale keďže ide o aktuálne najmä výrazného opozičného politika a poslanca parlamentu- najmä z politických dôvodov.
Z hľadiska vecného – z dostupných informácií vyplýva, že R. Fico bol krátko pred začatím autoprotestu voči vláde a hlave štátu predvedený na policajnú stanicu. Na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní, a to z dôvodu trestného činu podnecovania. Podrobnosti, presne ktorý orgán bol takto aktívny a kreatívny, nie sú zatiaľ známe. Ale zrejme ide o skutok totožný s tým, akého sa mali dopustiť dva dni predtým dvaja predvedení záchranári – protestujúci pred parlamentom – a ktorých obvinenie z uvedeného trestného činu prokurátor obratom zrušil. Inými slovami, ak bolo predvedenie záchranárov z dôvodu podnecovania nezákonné a neopodstatnené, rovnako nezákonné a neopodstatnené z princípu musí byť za rovnakých podmienok aj pri ktorejkoľvek inej osobe. A to bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie. Samozrejme, platí to len v prípade, ak išlo naozaj iba za predvedenie v súvislosti s autoprotestom.
K vecnému hľadisku treba zahrnúť aj fakt, že na rozdiel od záchranárov išlo v prípade R. Fica o predvedenie poslanca parlamentu. To síce môže voňať ako politická aktivita a je takmer isté, že sa tým jeho prívrženci budú snažiť aj argumentovať, ale je to úplne – ľudovo povedané – mimo misu. V skratke – poslanec R. Fico nebol pristihnutý a zadržaný pri trestom čine, čo si vyžaduje okamžite oznámiť predsedom parlamentu a mandátového výboru, ale bol na políciu predvedený. Je v tom rozdiel a isto ho dobre pozná aj jeho právny zástupca R. Kaliňák.
Z politického hľadiska možno konštatovať, že sa R. Ficovi ani nič lepšie – ak sa z toho spamätá – nemohlo stať. Dokázať, že o jeho predvedení vedel okrem ministra vnútra R. Mikulca aj premiér E. Heger, sa síce v tejto chvíli nedá, ale ak by tomu tak bolo, polícia by nekonala inak. Inými slovami, ak minister vnútra R. Mikulec oboznamoval alebo konzultoval s premiérom E. Hegerom predvedenie na políciu nepolitikov-záchranárov – čo je zlé a zverejnenie tejto informácie samotným premiérom E. Hegerom politicky ešte horšie – hodnotiaci úsudok môže znieť, že premiér prinajmenej o predvedení politika-poslanca parlamentu taktiež mohol vedieť. Čo by bolo zlé na druhú. Aj alebo hlavne preto, lebo obyčajné policajné úkony tak premenili na úkony politicko-šikanózne.
Tobôž v situácii, kedy premiér E. Heger osobne a vedome hádže do jedného vreca záchranárov spolu s R. Ficom, M. Kotlebom a ďalšími výtržníkmi. Čo nie je elegantné ľudsky ani politicky. A netreba o tom viesť ani dlhú dišputu – R. Ficovi totiž splnili sen každého politika: vyrobili z neho bojovníka za demokraciu, obhajcu základných práv a slobôd, ochrancu iných, za ktorých sa jednoducho musí obetovať a trpieť zásahy štátnej moci – hoci na základe jeho politickej práce možno konštatovať, že ničím z uvedeného nie je. Obraz bol však už namaľovaný a tak bude nielen predávaný, ale aj kupovaný.
Faktom zostáva:
