Buď-alebo
Nevídané, slabošské, výnimočné.
Aj po návštevách premiéra E. Hegera a predsedu SaS R. Sulíka v prezidentskom paláci zostáva situácia vo vládnej koalícii zacyklená. Poukazujú na to vyjadrenia všetkých troch dotknutých: kým prezidentka Z. Čaputová očakáva „skoré“ vyriešenie situácie, premiér E. Heger ho vidí „v posledných dňoch a hodinách“ na konci budúceho mesiaca. A podľa R. Sulíka existujú v súčasnej situácii iba dve riešenia – „odchod toho, kto ju spôsobil, alebo odchod SaS“.
Isto, politici dokážu meniť názory podľa toho, ako sa im to práve hodí. Akurát, že to nezostane bez následkov. Politika systémom lepší vrabec (moc) v hrsti ako holub (hodnoty) na streche môže byť síce vďaka výnimočným okolnostiam úspešná, ale nie dlhodobo – skôr či neskôr bude potrebné za ňu zaplatiť účet.
R. Sulík voviedol svoju stranu do politicky nepríjemnej situácie: buď-alebo. To v politike nikdy nie je dobré a inak to nebude ani v tomto prípade. Aj preto, lebo sa snaží robiť personálnu politiku v inej strane, pričom ani jemu samotnému by sa nepáčilo, ak by iná strana robila to isté SaS. Nehovoriac o tom, že dáva naozaj neprimeranú dôležitosť jednej osobe – na jednej miske jeho váh je totiž minister financií a na druhej celá strana SaS. Čo je vskutku politicky úplne jedinečné až pochabé. I. Matovič si tak môže urobiť ďalší zárez – jeho politická hodnota je rovná hodnote celej SaS. Aj s jej predsedom. Nevídané.
E. Heger do nepríjemnej situácie voviedol vládu. Tvrdí síce, že ide o osobný spor R. Sulíka a I. Matoviča (alebo naopak), ktorí si ho majú aj vyriešiť, ale nie je to tak – ide o spor medzi ministrom hospodárstva a financií (alebo naopak) a je povinnosťou predsedu vlády ho riešiť a vyriešiť. Nikto iný to za neho neurobí, lebo ani nemôže. Prvou politickou chybou, ktorú v tomto prípade urobil, bola tá, že zobral za samozrejmé ultimátum SaS – dátum, ktorý mu nadiktoval R. Sulík, teda koniec augusta tohto roka. Premiér sa mu prispôsobil a na ultimátum nereagoval tak, ako reagovať mal. Slabošské.
Z. Čaputová situáciu prečítala tentoraz celkom dobre. Vyplýva to jej vyjadrenia po stretnutí s premiérom, keď nezabudla oficiálne pripomenúť, že „jednou z možných alternatív v septembri je výmena ministrov, čo si vyžaduje aj moju súčinnosť“. Je to upozornenie pre premiéra E. Hegera – ak si neurobí poriadok vo vláde sám, hlava štátu mu ho urobiť pomôže, ale tak, že premiér už nebude hrať prvé, ale druhé alebo až tretie husle. Prezidentka možno už tiež pochopila, že vymenovať vládu 1. apríla, nebola šťastná voľba. Najmä vymenovanie do funkcií ministrov-plagiátorov, čo pred ňou ešte žiadny prezident neurobil a za čo je zodpovedná. Výnimočné.
Aj napriek uvedenému však stále možno konštatovať:
