Dobrá správa
Súd nielen nemohol, ale ani nesmel konať inak ako konal.
Kontumačná prehra ministra M. Šutaja Eštoka so skupinou tzv. čurilovcov vyvolala rozruch. Oprávnene. Ide totiž o historický moment – také niečo sa ešte nestalo, aby minister vnútra takýmto spôsobom prehral súdny spor. To, že ho pred pár rokmi dokázal prehrať I. Matovič v spore s Ľ. Blahom na tom nič nemení ani nezmení.
O podstate sporu ani jeho priebehu sa netreba veľmi rozpisovať, každý kto sleduje politickú scénu vie dobre, o čo ide. Zhrnúť to stačí len do niekoľkých viet – súd rozhodnutím potvrdil, že ani minister vnútra nie je výnimkou, že môže tak ako každý iný hovoriť čo chce, ale rovnako ako každý iný nesie za vlastné slová aj následky. Minister-neminister. A to je pre krajinu dobrá správa.
Dodať možno len to, že išlo o zvláštnu situáciu, hoci nie ojedinelú. Teda takú, že minister M. Šutaj Eštok o súdnom spore vedenom proti nemu nevedel. Tak to aspoň tvrdí. Ale to je výlučne jeho chyba, nikoho iného. Ak by si neaktivoval elektronickú stránku, súd by nemohol postupovať tak, ako postupoval, ale musel by mu doručiť správu o žalobe iným spôsobom. Akonáhle však má M. Šutaj Eštok elektronickú stránku aktivovanú, súd nielen nemôže, ale ani nesmie mu poštu doručiť inak. Ak nejde o zo strany ministra vnútra o nejakú zvláštnu taktiku, potom treba dodať, že jeho vyjadrenie „Každý vie, kde sa zdržiavam ako minister vnútra, každý vie, kde sa zdržiavam ako predseda politickej strany, aj kde bývam. Takto potichu, bez vypočutia argumentov z mojej strany a veľmi rýchlo rozhodol sudca v prospech čurillovcov,“ je nevhodné člena vlády. Opäť, netreba sa veľmi rozpisovať, stačí len povedať, že to bol sudca, kto rešpektoval pravidlá a minister vnútra bol ten, kto ich nerešpektoval, hoci sa ich rešpektovať dobrovoľne zaviazal – aktiváciou elektronickej služby.
Samozrejme,
