Naši
Spor medzi prezidentom a premiérom – a premiérom a prezidentom – v nedeľu opäť gradoval. A hoci viacero médií sa nerozpakovalo v tejto súvislosti použiť výraz „vojna,“ nie je to tak.
Napokon, bude ešte aj horšie. Slovník aktérov a ich prívržencov z jednej aj z druhej strany je totiž čoraz hrubší, a práve to neveští nič dobré. V podstate veci pritom ide o obyčajné nedorozumenie, ktorého osobitosťou je len to, že je politicky značne výbušné. A že munície je stále viac ako dosť.
Uvedené potvrdzujú najnovšie správy, podľa ktorých prezident označil premiéra rovno za klamára. A súčasne na neho nažaloval, že keď mu bol gratulovať k narodeninám a povedal mu, že o ňom vraj hovorí ako o daňovom podvodníkovi, R. Fico to poprel.
Pravdupovediac, vyjadrenie Zuzany Wienk o tom, že premiér Fico označil A. Kisku aj s jeho bratom za daňových podvodníkov už v čase, kedy o nesprávnom účtovaní ich firmy nebolo ešte na verejnosti ani chýru ani slychu, bolo prekvapujúce. Bolo totiž priamou nahrávkou na smeč premiérovi, ktorý ju dokázal patrične zužitkovať. V súvislosti s vyššie uvedeným sa dokonca možno domnievať, že R. Fico na túto príležitosť, kedy bude jeho výrok o prezidentovi z rokovania komisie vynesený a zverejnený, už netrpezlivo čakal. Prečo mu Z. Wienk takto poslúžila zostáva záhadou.
Hoci opäť treba jedným dychom pripomenúť, že premiéra nie je nič do toho, ako si iní kandidáti na funkciu prezidenta účtovali kampaň. Správnosť účtovania je podľa zákona oprávnené výlučne kontrolovať ministerstvo financií, nie premiér, ktorý navyše sám vo voľbách kandidoval. Inými slovami, premiér môže vypočítavať sumy aké len chce, dôležité je iba a len stanovisko ministerstva financií.
Zaujímavejšie ako škriepky oboch aktérov sporu boli celkom iné veci, ktoré v tejto súvislosti vyplávali na povrch. Bez ohľadu na poradie – prvou je, že mimovládne organizácie spolupracujú, kolarobujú s vládou na príprave zákonov, že tak robia netransparentne, neverejne. Pričom napríklad šéf nadácie Zastavme korupciu hovorí nahlas o tom, že takéto stretnutie považuje za dôverné. Čo je naozaj skvelé, keďže to znamená iba jedno – že ide o organizácie vládne, presnejšie, že slúžia vláde na použitie. Vzhľadom na nastavenie prostredia, argument, že inak by boli zákony oveľa horšie, že moc by si robila iba to, čo by chcela, sú nepoužiteľné. Platí opak:
