O zbytočnom povyku
Vyrobiť z daných výrokov spor o slobodu prejavu je mimo misu. Niečo podobné ako vládny hoax „Vakcína je sloboda.“
Spor o slobodu prejavu vyvolaný médiami v súvislosti s manželkou-speváčkou jedného z nich by nestál ani za zmienku, ak by sa do neho nevložili aj štátne inštitúcie respektíve ich predstavitelia. Samozrejme, ani v takomto prípade ešte nejde o celospoločenskú debatu k umelo vyvolanému problému, ale môže slúžiť k pochopeniu ich vnímania slobody prejavu. A keďže sa do sporu pohoršujúcim spôsobom zamotal aj generálny prokurátor, nejde pre budúcnosť o žiadnu maličkosť.
Súvisia s tým – hoci sa na to na prvý pohľad nemusí zdať – aj vyjadrenia a reakcie na margo dcéry prezidentky Z. Čaputovej, ktorá sa predviedla ako modelka na móle. Pozornosť vzbudila najmä uštipačná reakcia nezaradeného poslanca parlamentu T. Tarabu, ktorá zasiahla cieľ – prezidentku Z. Čaputovú, jej naklonené médiá ako aj jej ďalších podporovateľov, vrátane politikov. A čo je vskutku rovnako pohoršujúce ako u generálneho prokurátora, sa v tomto prípade týka polície. Aj v tomto prípade totiž ide o slobodu prejavu.
To, že sa v oboch prípadoch vyrojilo množstvo odborníkov na slobodu prejavu neznamená, že nimi aj sú. To sa dá vyčítať práve z ich verejných reakcií, keď unisono zabudli na dve vety, pripisované Voltairovi. Veta prvá: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“ Veta druhá: „Len tí, ktorí sa chcú robiť významnými, prenasledujú iných.“
Začnem dcérou prezidentky Z. Čaputovej aj preto, lebo to možno o rýchlejšie vybaviť. Hlavná námietka je v tom, že ide o súkromnú osobu, navyše neplnoletú. Podľa oficiálneho stanoviska polície ide o „exemplárny prípad šikanovania cez internet,“ s tým, že tak „boli prekročené akékoľvek hranice.“ Prezidentka sa oficiálne vyjadrila takto: „Útok na politika alebo političku cez jeho deti je politické dno. Poslanec Taraba by sa o moju dcéru nikdy nezaujímal, keby to nesúviselo s mojou funkciou. Ľudskej zlobe a hlúposti musím v živote čeliť, ale moje deti z toho vynechajte!“
Jedno aj druhé vyjadrenie je – slušne povedané – omyl. Alebo nedorozumenie. To, že polícia robí nadprácu vie každý, kto jej činnosť čo len trochu vníma, takže sa nemožno čudovať tomu, že ani poriadne nevie, čo je kyberšikana. Jednoducho povedané – aký minister, taká polícia. Slová prezidentky o politickom dne sú už z iného súdka, ale aj ona sa v tomto prípade mýli. Svoju dcéru totiž do politických dimenzií vtiahla sama.
Útočiť na politikov cez ich deti sa naozaj nepatrí. Výnimkou je prípad, kedy politici sami deti v politike používajú alebo ich do nej rôznymi spôsobmi vťahujú. Nejde o nič výnimočné – médiá, venujúce sa bulváru uverejňujú dostatok fotiek a videí detí politikov, ktoré im aj sami na zverejnenie posielajú. Ďalším príkladom môže byť niekdajšia kampaň SaS s vlastnými deťmi – ak by niekto napísal, že Sulíkov syn má veľké uši a Galkova dcéra krivý nos, nemohli by ani škrtnúť, ale museli by to strpieť. Podobne je na tom aj dotknutá dcéra Z. Čaputovej.
Pretože jej mama urobila chybu:
