Obyčajný cirkus
Prvé kolo predstavovania uchádzačov o funkciu ústavného sudcu sa skončilo, dnes je druhé a v piatok má byť kolo tretie.
Už niekoľko týždňov je pre časť spoločnosti jednou z hlavných tém Ústavný súd a výber nových ústavných sudcov. Nie je žiadnym tajomstvom že najmä preto, lebo sa o tento post uchádza aj predseda strany Smer-SD R. Fico. A také niečo, aby sa chcel ústavným sudcom stať trojnásobný premiér a štvornásobný víťaz volieb, tu ešte naozaj nebolo.
O dôležitosti Ústavného súdu v poslednom čase hovorili politici naozaj veľa, ale iba málo aj urobili. Napriek tomu, že v tejto súvislosti predložili do parlamentu novelu Ústavy, ako aj zákon o Ústavnom súde. Isto, definitívne znenie zákonov schvaľuje väčšina, ale aj z obsahu predložených pozmeňujúcich návrhov parlamentnej menšiny možno vyčítať, akoby mal podľa jej predstáv vyzerať. Ak teda návrh vôbec predloží.
Napríklad: stále existuje rozdielny status sudcu a ústavného sudcu v tom zmysle, že kým sudcovia všeobecného súdu musia mať bezpečnostnú previerku, sudcovia Ústavného súdu ju mať nemusia. Takže o rozhodnutiach tých, ktorí majú bezpečnostnú previerku, rozhodujú sudcovia, ktorí ju nemajú. Čo je vskutku skvelá ochrana Ústavy a ústavnosti. Zmenu však nikto nenavrhol a tak to platí aj naďalej.
Alebo: kým sudcovia majú stanovený vek odchodu do dôchodku, ústavní sudcovia ho stanovený nemajú vôbec. Ak nebude vo februári súd kompletný a zostanú na ňom pôsobiť iba štyria sudcovia a ak vydržia na súde do skončenia ich mandátu, budú mať pri odchode zo súdu 63, 73, 77, a 79 rokov. Zmenu však nikto nenavrhol a tak to platí aj naďalej. Nezrovnalostí je pritom oveľa viac.
Pozornosť mimovládnych politikov, ako aj časti spoločnosti, je však sústredená najmä osobu na R. Fica, nie na úlohu a pôsobenie Ústavného súdu. Je to pochopiteľné:
