Rozprávka pána Vozára
Po špekulácii poradcu prezidenta Jána Mazáka (https://jurajhrabko.sk/fakty-a-argumenty/rozpravka-pana-mazaka/), v ktorej iba akosi zabudol povedať, že jeho scenár je možný iba pri súčasnom opätovnom porušení Ústavy prezidentom Andrejom Kiskom, sa blysol na verejnosti s podobnou rozprávkou aj si riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.
Po rokovaní Súdnej rady, ktorej je členom, vyhlásil, že pri schvaľovaní uchádzačov o funkciu ústavného sudcu ústavnoprávny výbor nemal hlasovať dvakrát o kandidátovi Robertovi Ficovi. Odvolal sa pritom na rokovací poriadok parlamentu: „Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Keďže v hlasovaní nezískalo toto uznesenie väčšinu hlasov, znamená to, že výbor neodsúhlasil prax, ktorú predložil jeden kandidát, ako relevantnú. Nebolo treba hlasovať opätovne, to bolo zmätočné,“ vyhlásil J. Vozár s tým, že parlament má podľa neho hlasovať o 39 kandidátoch a nie štyridsiatich.
Faktom, je, že J. Vozár síce citoval rokovací poriadok parlamentu, ale akosi zabudol citovať aj Volebný poriadok o voľbe a odvolávaní funkcionárov. A ten hovorí zrozumiteľne a zreteľne pre každého: „Výbor prijme k návrhu stanovisko, v ktorom uvedie, ktorí kandidáti spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, ktorí nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky a návrhy, na ktoré sa neprihliada.“ To sú také, ktoré napríklad neboli podané oprávnenou osobou alebo v danej lehote a podobne.
Je jasné, že na to, aby mohol výbor naozaj zistiť, či kandidát R. Fico nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, musel o tom hlasovať. Inak to zistiť jednoducho nemôže. A tiež preto, lebo hlasovanie o tom, či R. Fico podmienky splnil, nebolo úspešné, keďže sa skončilo remízou.
Inými slovami:
