Tieň v tieni
Hnutie OĽaNO vraj vytvorilo tieňovú vládu. Mala by byť oponentom či konkurentom vláde Smer-SD, SNS a Most-Híd. Teda aspoň podľa vyjadrení poslancov OĽaNO.
Z politického hľadiska by to nebola celkom zlá správa. Ani pre samotnú vládu vedenú premiérom R. Ficom, hoci sa to na prvý pohľad nemusí vôbec zdať. Vláda celkom prirodzene potrebuje kontrolu či relevantné pripomienky k svojej práci a tie vo väčšine prípadov nemá. Iná vec je, že ich ani nechce alebo – keď už sú k dispozícii – neberie na vedomie. Isto, kontrolnú prácu pri predkladaní návrhov zákonov by mal vykonávať parlament, ale každý vie, že parlament je viac slúžkou ako kontrolným mechanizmom voči svojvôli vládneho kabinetu. Nemalo by to tak byť, ale je, pričom uvedené sa netýka iba súčasnej, ale všetkých predchádzajúcich vlád.
Vláda však nevládne iba cestou predkladania návrhov zákonov, jej kompetencie, ako aj kompetencie jednotlivých členov kabinetu sú oveľa širšie. Nevedno zatiaľ, či sa aj nimi bude politický tieň vrhnutý OĽaNO zaoberať, ale to – rovnako zatiaľ – nevadí. Tieňová vláda nie je a ani nemá byť o sledovaní každého kroku a postupu vlády či ministerstva, na to jednoducho nemá kapacitu ani aparát.
Hlavnou politickou chybou je, samozrejme, že OĽaNO nevytvorilo a teda ani nepredstavilo najhlavnejšiu osobu tieňovej vlády – tieňového premiéra. Na otázky, napríklad kto teda bude viesť jej rokovania, reprezentovať ju – parafrázujúc známe, na aké číslo treba v prípade potreby zavolať – neexistuje odpoveď. To je zrejme aj to najhoršie, čo sa pri predstavovaní tieňovej vlády podľa OĽaNO, aj mohlo stať. Aj preto, lebo vláda nie je nič iné ako politický orgán.
Ešte raz:
