Zásah
Zásah
Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti ustanovenia zákona o volebnej kampani, tak, že „v § 17 sa číslovka 14 nahrádza číslovkou 50“. Znamená to, že vo februárových voľbách do parlamentu bude zákaz zverejňovania výsledkov volebných preferencií nie 50, ale 14 dní pred voľbami. Rovnako, ako tomu bolo pred voľbami 2016.
Iba pre pamäť: nápad SNS, zaviesť 30 dňový zákaz, ktorý chcel zlepšiť Smer-SD navrhnutím 60 dňového zákazu, aby napokon skončil po pozmeňujúcom návrhu Mosta-Híd ako 50 dňový, bol reálne odsúdený na neúspech aj bez rozhodnutia uvedeného Ústavného súd. Aj preto, lebo ľudová tvorivosť je bezhraničná a ochota postaviť sa proti moci a svojvôli taktiež.
Ústavný súd konal presne tak, ako konať mal – nielen správne, ale tiež rýchlo. Ústavne. Urobil si tak celkom peknú vizitku, pretože nikto by sa nemohol veľmi čudovať, keby rozhodnutie, vzhľadom na časovú tieseň, teraz neurobil. Aspoň tak postupoval a pristupoval k podaniam jeho predchodca pod vedením Ivetty Macejkovej. Nezabudnuteľný je v tejto súvislosti napríklad prípad týkajúci sa vyvlastňovania majetku občanov kvôli stavbe diaľnic, ktorý Ústavný súd prijal na ďalšie konanie až po zhruba dvoch rokoch od podania a čo bolo horšie, samotné rozhodnutie o ňom odložil z dôvodu konania volieb až po ich uskutočnení. Alebo – opäť nezabudnuteľné – keď súd odložil vyhlásenie rozhodnutia o zákone o preukazovaní pôvodu majetku o dva mesiace iba preto, lebo vtedajší predseda parlamentu P. Paška avizoval, že sa ho chce osobne zúčastniť.
Isto, nemožno ani teraz tvrdiť, že Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti 50 dňového zákazu tak rýchlo iba preto, lebo je pred voľbami. Možno sa ale domnievať, že tak urobil preto, lebo inak by mohlo prísť k značnému ohrozeniu základných práv – čo však nie je možné strpieť a čakať až kým bude vynesený definitívny verdikt súdu. Vždy je totiž lepšie čo len možnému ohrozeniu práv zabrániť, ako dopustiť ich porušenie a v istom zmysle sa tak stať spoluvinníkom. V tomto prípade zvláštnej koalície, ktorú síce nikto verbálne nechce, ale v parlamente aj napriek tomu reálne existuje.
Navyše:
