Fico ako Kiska, Kiska ako Fico
Medzi starostlivosťou o ústavnosť a ústavnou starostlivosťou je naozaj veľký rozdiel.
Skončilo sa ďalšie kolo volieb kandidátov na ústavných sudcov, v ktorom parlament zvolil ďalšieho kandidáta. Znamená to, že poslanci sú povinní zvoliť ešte piatich, až potom naplnia stanovenú kvótu – posunúť hlave štátu dvojnásobný počet kandidátov na uvoľnené miesta sudcov.
Ani táto už niekoľkokrát opakovaná voľba sa nezaobišla bez nových prekvapení. Azda najväčším bola starostlivosť predsedu Smeru-SD o rovnosť šancí kandidátov byť vymenovaní za ústavných sudcov. Ak teda nepočítame jeho ponuku hlave štátu o odbornej konzultácii s ním, čo však nemožno považovať za iné ako žart – R. Fico je totiž nepochybne viac straník ako právnik. Napokon, svojskú starostlivosť o ústavnosť a neporušovanie Ústavy preukázal opakovane a zreteľne, dôkazom sú rozhodnutia Ústavného súdu o opakovanom porušení Ústavy počas jeho vlád.
R. Fico tvrdí, že každý kandidát by mal mať 50-percentnú šancu byť vymenovaný a je to naozaj tak. To by však parlament, v ktorom má jeho strana najväčší počet poslancov, musel ústavné povinnosti rešpektovať, a nie ich obchádzať. Inými slovami – poslať do prezidentského paláca 18 kandidátov, aby z nich mohla hlava štátu vymenovať 9 ústavných sudcov a to takpovediac na jeden šup, a nie po častiach. Pretože v opačnom prípade, ako vidno, šance jednotlivých kandidátov sú rozdielne a nedá sa s tým už nič spraviť. Ešte inak, šance by mali byť rovnaké, nie diskriminačné, ale za to, že rovnaké nie sú, môže iba parlament a nikto iný.
Kiskova finta
Ako príklad používa R. Fico možnosť, že zo šiestich budúcich kandidátov nemusí hlava štátu vymenovať ani jedného a tí by mohli podať na Ústavný súd diskriminačné žaloby. Lenže toto po prvé, nie je starosť R. Fica, jeho starosťou má byť to, aby poslanci za Smer-SD prispeli k voľbe kandidátov, a nie ju opakovane blokovali. Po druhé, to, čo urobí hlava štátu nevie ešte nikto, vrátane nej, a to aj preto, lebo nemá k dispozícii všetkých kandidátov. Tak, ako R. Fico tvrdí, že môže prísť k diskriminácii keď nikoho zo šestice nových kandidátov nevymenuje, rovnako sa nedá vylúčiť, že z tejto šestice vymenuje všetkých a na ocot tak zostanú už dávnejšie zvolení kandidáti. Môže to byť tak aj tak a k tomu ešte všelijako inak. Záleží aj od toho, ako sa prezidentka Z. Čaputová vyrovná s dedičstvom, s tzv. Kiskovou fintou.
Rýdzo z matematického pohľadu:
