Prezidentka rozhodla
Prezidentka Z. Čaputová urobila dobre, že s inštaláciou ústavných sudcov neotáľala (tu).
Vymenovaním šiestich ústavných sudcov hlavou štátu je v poradí štvrtý Ústavný súd v kompletnom zložení: namiesto doterajších dvoch začnú fungovať štyri senáty a plénum bude zase rozhodovať spôsobom viac hláv viac rozumu.
K výmene sudcov viedla opäť dlhá cesta, križovaná straníckymi záujmami naprieč parlamentom. Je očividné, že zodpovednosť za niekoľkomesačnú nefunkčnosť Ústavného súdu nesie parlament a v jeho rámci najmä vládna koalícia, keďže má k dispozícii väčšinu poslancov. Inak by vládnuť nemohla. Na druhej strane stojí za to pripomenúť, že nikto nespopularizoval voľbu kandidátov a nevzbudil záujem verejnosti tak veľmi, ako predseda Smeru-SD R. Fico, ktorý sa taktiež uchádzal o zvolenie. Až kým zo súťaže uchádzačov neodstúpil. Mimochodom, urobil tak nie pod tlakom mimovládnych strán, ale koaličného Mostu-Híd. Rozhodujúce však je, že sa nepridal k straníckym kolegom J. Laššákovej a M. Mamojkovi, ktorých si za sudcov Ústavného súdu vybral a do funkcie aj vymenoval prezident A. Kiska.
Cesta k štvrtému Ústavnému súdu bola opäť popretkávaná porušovaním Ústavy: parlament nedodal hlave štátu potrebný počet kandidátov tak, ako podľa Ústavy mal, čím znemožnil aj hlave štátu vyberať sudcov z ich dvojnásobného počtu, ako jej to Ústava predpisuje, pričom o niekoľkých kandidátoch rozhodovala hlava štátu nie raz, ale opakovane. V poslednom prípade si prezidentka Z. Čaputová vyberala šiestich sudcov až z 15 kandidátov. Takýto postup Ústava naozaj nepozná.
Ústavný súd má podľa jeho predsedu I. Fiačana šancu byť jedným z najlepších v doterajšej histórii. Faktom je, že na to nepotrebuje ani veľmi vyniknúť, keďže tretí Ústavný súd pod vedením I. Macejkovej bol preukázateľne najhorší a druhý, pod vedením J. Mazáka, sa rozpadol skôr, ako sa skončilo jeho funkčné obdobie.
Tak či onak:
