Nič z uvedeného však nezmení na tom, že Z. Dolinková bola ako prvá na Slovensku skonsolidovaná.
Ak vláde E. Hegera nedôveruje parlament, nedôveruje jej nikto. Výnimkou je prezidentka Z. Čaputová.
Ústavnú kreativitu – hru na demisiu – zaviedol pred pár rokmi minister M. Lajčák (Smer-SD) v spolupráci s prezidentom A. Kiskom.
Z ústavného hľadiska je vec viac ako jednoduchá a z hľadiska zdravého rozumu je najjednoduchšia.
Už nemožno hovoriť výnimočnom, núdzovom či ojedinelom ústavnom skrate, ale skôr o zavádzaní nových ústavných zvyklostí či postupov.
Aby mohol R. Sulík rozdávať karty namiesto I. Matoviča, potrebuje iba maličkosť: vyhrať voľby.
Prezidentka Z. Čaputová si za vzor nevybrala M. Kováča, ale I. Gašparoviča.
R. Sulík dnes naráža na celkom onakvejšieho súpera ako v roku 2011.
L. Sólymos isto nešpekuluje so stiahnutím demisie tak, ako to predviedol minister M. Lajčák v spolupráci s A. Kiskom.
Keď A. Kalavská pred necelými štyrmi rokmi nastúpila na ministerstvo, vedela, s kým bude biť bandu.
Ak by A. Kiska rešpektoval Ústavu, o doručenej demisii by rozhodol.
Prezident A. Kiska už raz prijal demisiu s podmienkami, ktoré mu dal R. Fico. Nezávisle od Ústavy.
V liste prezidentovi sa M. Lajčák „samouznáva“ za ministra, hoci je ministrom v demisii.
A. Kiska, ktorý v súvislosti s demisiou M. Lajčáka presviedčal z Popradu verejnosť o existencii vládnej krízy, teraz čaká, či naozaj bude.
Iná vec by bola, ak by bol P. Pellegrini už pripravený prevziať moc v Smere-SD alebo existovala reálna alternatíva k vládnej moci.
Uznesenie parlamentu nie je v rozpore, ale v súlade s Globálnym paktom o migrácii.
O demisii M. Lajčáka a súvisiacich politických otázkach.
Prezident A. Kiska je znepokojený vládnou krízou. Zrejme v Poprade, v Bratislave je totiž kríza dopravná, nie vládna.
Taktika Smeru-SD je zreteľná a úspešná, keďže na ňu naleteli aj viaceré médiá a pozorovatelia politickej scény.