R. Fico opäť raz nie slovami, ale skutkami ukázal, čo je zač a o čo mu ide.
K przneniu Ústavy stačí, že parlament kandidátov nezvolil naraz, ale ich volí kedy chce, ako chce a koľko chce.
Prezidentku Z. Čaputovú nemôže Ficov vzorec nijako prekvapiť – je vymyslený, nie ústavný.
Čo povedal tamten, čo henten, čím chcel byť onen a prečo je s ďalším amen, sú obyčajné politické intrigy.
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
Čo sa týka odbornosti a morálky – podmienok A. Kisku – R. Fico nie je od sudcov J. Laššákovej a M. Mamojku o nič horší. Skôr naopak.
Iná vec by bola, ak by bol P. Pellegrini už pripravený prevziať moc v Smere-SD alebo existovala reálna alternatíva k vládnej moci.
To nie je strieľanie od boku, ktoré predvádza exslužobník strany M. Maďarič, ale priamy nálet.
Samozrejme, od prezentovanie návrhu po jeho schválenie vedie ešte dlhá cesta.
Robert Fico si nezaslúži iný osud ako V. Mečiar či M. Dzurinda, teda prehru v slobodných voľbách a odchod do minulosti.
Boli to také fofry, že minister Kaliňák ani nestihol podať demisiu.
Pán prezident Kiska poslúžil a všetky tri podmienky premiéra Fica poslušne rešpektoval a garantoval.
Ak sa premiér Fico chce v kresle zachrániť, musí buď sám pustiť nejaké perie alebo mu ich B. Bugár zopár vyšklbne.
Je dôležité, ako na dvojnásobnú vraždu reagujú politici, médiá a jednotlivci. Ale najdôležitejšia bude odpoveď verejnosti.
Za zákon o štátnych cenách hlasovali aj takí ústavní experti a právnici akými sú poslanci R. Madej, P. Kresák, M. Číž, G. Gál, A. Danko či M. Glváč, ale aj – dnes už ústavná sudkyňa – J. Laššáková.
Spolu s R. Ficom sa poondiali aj tzv. nezávislé médiá.
Škoda, že prezident nezverejnil list aj s faktúrou od premiéra , ale ich iba založil do archívu.
Ústavný súd v roku 2017 rozšíril doterajšie poznanie a články Ústavy o úplne nové, niekedy až vskutku fantastické dimenzie.
Povedané slovami prezidenta: ide o charakter a srdce krajiny na ďalších dvanásť rokov, čo je funkčné obdobie ústavných sudcov.
Vyzerá to tak, že koaličnej roztržke či hrozbe pádu vlády, dokázalo zabrániť jedno euro pre jedného poslanca. To je hodnota za peniaze v praxi.