a prepadák čestného predsedu strany Hlas-SD P. Pellegriniho
V parlamentnom systéme nie je nič dôležitejšie ako počty.
Žiadny štátny prevrat nehrozí a aj na rekonštrukciu či výmenu vlády si koalícia vystačí sama.
Iba pred pár dňami nadobudla účinnosť novela Ústavy a straníci sa už zabávajú na novele ďalšej.
Premiér R. Fico sa nemusí obávať politiky mimovládnych strán, ale koaličných partnerov.
Ak prezident nevystúpi, bude to znamenať, že hrozba destabilizácie či prevratu je neveľká alebo žiadna.
Na tragickej udalosti je zarážajúce, s akou ľahkosťou sa k nej vyjadrujú politici.
Rozdiel medzi opozíciou a mimovládnym stranami je stále značný.
Atentát zmenil R. Fica takmer na nepoznanie.
Automaticky vzniká rečnícka otázka, koľko by asi tak stála nová verzia Slovenských mamičiek alebo Prší, prší.
Niekomu sa prejav prezidenta mohol páčiť, iný mohol byť z neho zhrozený. Niekomu môže byť ľahostajný a ďalší si ho ani nevypočul.
Z doterajších spôsobov vládnutia vyplýva, že úspechom bude už to, ak sa Slovensko nestane osadou Európskej únie.
Takto robí súčasná generácia politikov na Slovensku politiku.
Každému je známe, porušovanie zákonov je cesta do pekla a úmyselné porušovanie zákonov, do pekla všetkých pekiel.
Ak by mimovládni poslanci chceli naozaj podporiť zdravotníkov, potom by vládnej koalícii nerobili krovie.