Vitajte!

Úloha uličníka I. Matovičovi sedí alebo pasuje oveľa viac, ako úloha predsedu strany, straníka či politika.

To, že médiá o probléme prezidenta Kisku neinformujú, neznamená, že neexistuje

Ten, ktorý sa pasuje za lídra opozície a ktorý chcel byť krátko po voľbách premiérom tam nebol.

Prípad „na Kaliňáka“ je iný. Podstatne iný.

Žiadna súkromná televízia by si nedovolila pustiť na obrazovku a platiť osobu, ktorá každoročne moderuje stranícke mítingy.

V demokracii je branie zákona do vlastných rúk potrebné odsúdiť, nie podporovať. Bez výnimky.

Anton Hrnko by sa mohol a mal z vlastného opakovaného zlyhania poučiť.

Zrýchlené konanie uvedenej novely je dokázateľne v prospech tých, ktorí zákon porušujú a nie tých, ktorí ho rešpektujú.

Hromadné porušenie ústavných práv, akého sa opakovane dopustil Ústavný súd, bolo nepredstaviteľné. Je však reálne.

Je smutné, keď A. Hrnko porušuje Ústavu. Smutnejšie, keď k tomu nabáda aj iných.

V príbehu prváčika Marca nezlyhal zákon, ale konkrétni ľudia – dvaja úradníci a viacero poslankýň.

Neuváženou taktikou zakope SaS na šesť mesiacov vlastné návrhy pod zem. Aj tie dobré.

Poslankyňa najskôr reagovala, že platí prezumpcia neviny, ale neskôr sa asistenta zbavila.

Kontrolovať financovanie politických strán bude správca nehnuteľností, referent bezpečnosti, asistenti poslancov a dôchodca.

Keď prezident nerozhoduje, ale špekuluje, ústavnú povinnosť si neplní, ale ignoruje.

Je zrejmé, že ochrankár parlamentu pozná zákon lepšie ako viacerí poslanci. Vrátane podpredsedníčky Nicholsonovej.

Odňať slovenské občianstvo sa nesmie, ale nadobudnúť ho alebo stratiť, podľa Ústavy možné je.

Vystúpenie prezidenta Andreja Kisku v parlamente bolo neočakávané, ale opodstatnené.

Keď predseda strany klame, nie je to vec iba stranícka, ale aj verejná. Obzvlášť, keď oficiálne reprezentuje krajinu.

Z poslancov Kiššovej, Krajniaka a ďalších vyrobili šéfovia klubov obyčajných hlupákov. A bezcharakterných ľudí.

Tretia vláda Roberta Fica nie je vládou „štátotvornej dohody,“ ale neštandardným zlepencom.

Vznik koalície Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť bolo jediné reálne povolebné riešenie, ak mali vládnuť politické strany a nie prezident.